BRATISLAVA. Bratislava zostáva ťahúňom slovenskej ekonomiky, keďže región hlavného mesta vykazuje najvyššiu mieru produktivity práce. Kým región východného Slovenska vykazuje 9 500 eur hrubého domáceho produktu na osobu, v Bratislave je to 34-tisíc eur.
Informoval o tom Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý spolu s členmi Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku vypracovali správu o možnostiach, ako znížiť zaostávanie regiónov na Slovensku.
Slovensko patrí podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD ) medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti.
Výzvou nezamestnanosť
Za hlavné bariéry, ktoré bránia rozvoju regiónov na Slovensku, INEKO označilo vzdelávací systém málo rozvíjajúci zručnosti, nedostatočnú dopravnú infraštruktúru, vysoké odvodové zaťaženie pre ľudí s nízkym príjmom, ako aj zložitú administratívu a korupciu pri čerpaní dostupných prostriedkov.
Zatiaľ čo regióny západného Slovenska zápasia s rastúcim nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, pre regióny južného a východného Slovenska ostáva výzvou naďalej dlhodobá nezamestnanosť charakterizovaná nízkou mobilitou a nízkou úrovňou vzdelania a kvalifikácie pracovnej sily.
„V okresoch Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota je miera evidovanej nezamestnanosti stále nad 20 percent. Zapojenie rizikových skupín, akými sú Rómovia, mladí ľudia, ženy s malými deťmi na trh práce prostredníctvom opatrení s individualizovanými prístupmi ostáva kľúčové,“ povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
Okresy na južnom a východnom Slovensku s 20-percentnou mierou nezamestnanosti tak zreteľne zaostávajú za okresmi zo západu. V marci tohto roku Piešťany, Trnava, Galanta či Hlohovec mali mieru nezamestnanosti nižšiu ako 3 percentá a ďalších 10 okresov malo nezamestnanosť nižšiu ako 4 percentá.
Rozdiely sa znižujú
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš uviedol, že na Slovensku sa od roku 2013 regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti pomaly znižujú, rozdiely v miere chudoby či príjmoch sa však zatiaľ nemenia. Ako dodal, zmierniť zaostávanie regiónov by pomohlo aj zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom vrátane dohodárov a živnostníkov, aby sa im viac oplatilo legálne pracovať.
Za dôležité považuje tiež motivovať stredné odborné školy, aby z nich vychádzali študenti lepšie pripravení uplatniť sa na trhu práce.
„Štát by mal zverejňovať priemerný plat a mieru nezamestnanosti absolventov každej školy, súčasne by mal upraviť normatívy, aby viac zohľadňovali úspešnosť absolventov na trhu práce,“ zdôraznil Goliaš.
Pomocné eurofondy
Podľa riaditeľa sekcie fondov EÚ na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Borisa Slobodu rezort využije 2,2 miliardy eur, ktoré sú k dispozícii v Operačnom programe Ľudské zdroje na roky 2014 až 2020.
Najväčšia časť pôjde na zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie. Ako uviedol, dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí sú k dispozícii, majú nízku kvalifikáciu a teda aj potenciálne zárobky, preto sa im neoplatí dochádzať za prácou. „Pre nich musí prísť práca v regióne,“ zdôraznil.
Chrenek tiež pripomenul, že väčšina prostriedkov, ktoré boli v posledných rokoch vynaložené na riešenie potrieb slovenských regiónov, išli práve z európskych prostriedkov. „Inak to nebude ani v období 2014-2020, kedy má Slovensko celkovo k dispozícií až 15,3 miliardy eur. Veľká väčšina z týchto peňazí pôjde na skvalitnenie infraštruktúry, do ľudského kapitálu, zdravotníctva, životného prostredia, inovácií ale aj na riešenie nezamestnanosti či na programy sociálnej inklúzie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska," uzavrel Chrenek.
