BRATISLAVA. Hospodárenie Slovenska by malo pokračovať po ceste dlhodobej udržateľnosti. Uviedol to dnes po rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva financií (MF) SR Peter Kažimír (Smer-SD) v reakcii na dnešnú Správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za minulý rok.
RRZ podľa Kažimíra prvýkrát v histórii označila výsledok hospodárenia Slovenska za dlhodobo udržateľný. "Bol by som rád, keby sme sa s týmito superlatívmi mohli ďalej chváliť," zdôraznil minister financií SR. Ony podľa neho totiž "nenápadne pomáhajú plniť sľuby" zlepšujúce život ľudí, ktoré v poslednom období ponúkajú pre verejnosť najmä koaličné politické strany.
Dlhodobá udržateľnosť
"Je dobré, že sa do istej miery politické strany predbiehajú s nápadmi, ktoré majú zlepšiť život pracujúcich ľudí na Slovensku. Niektoré návrhy strán idú síce s veľkou lyžicou, pretože atakujú financovanie ZMOS-u, samospráv, miest, či obcí. Musíme o návrhoch strán preto hovoriť, nemôžeme rozhodovať o nich, bez nich. Návrhy v tej podobe, ako boli prezentované v číslach a parametroch, to asi nebude úplne možné," dodal Kažimír.
RRZ vo svojej najnovšej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2016 konštatuje, že verejné financie na Slovensku smerujú k dlhodobej udržateľnosti.
Vlani totiž ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol prvýkrát zápornú úroveň 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda by však nemala poľaviť vo svojich cieľoch a počítať aj s možnými rizikami. Stále medzi ne patrí starnutie populácie či rastúce výdavky v zdravotníctve.
Klesajúci dlh
Vlani sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku medziročne zlepšila. "V roku 2016 sa dosiahol po prvý raz stav dlhodobej udržateľnosti," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko.
Ako ďalej uviedol Šramko, po zohľadnení makroekonomického scenára, demografického vývoja a súčasných politík by na horizonte roku 2066 nemala byť prekročená horná hranica ústavného limitu na dlh, teda 50 % HDP.
"Dlh by mal pri súčasných politikách v najbližších dvadsiatich rokoch klesať pod úroveň 20 % HDP. Tým by sa vytvoril dostatočný priestor na jeho prudký rast k hranici ústavného limitu na konci sledovaného obdobia, kedy začnú kulminovať vplyvy negatívneho demografického vývoja," doplnil Šramko.
