BRATISLAVA. Slovensko podľa ministra dopravy Arpáda Érseka nemá zabezpečené finančné krytie výstavby všetkých plánovaných diaľnic či rýchlostných ciest.
V prípade, že parlament neuvoľní pravidlá takzvanej dlhovej brzdy, ministerstvo zváži iný model financovania infraštruktúrnych stavieb, ako napríklad projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP).
Érsek to povedal na konferencii zástupcov stavebných spoločností. Analytik v reakcii uviedol, že štát nemá pripravené väčšie projekty k výstavbe.
Podľa najnovšej analýzy poradenskej spoločnosti CEEC Research stavebné firmy na Slovensku mierne znížili výhľad tohtoročného rastu odvetvia.
"Najväčší problém je s finančnými prostriedkami. Je potrebné špecifikovať stavby, ktoré sú nevyhnutné. Ak nebudem mať finančné krytie, nemôžem vypísať súťaž," povedal minister dopravy.
Érsek pustil drahú diaľnicu, Prešov dostane obchvat Čítajte Iné spôsoby financovania
Dodatočné zdroje by štát podľa ministra mohol získať uvoľnením podmienok dlhovej brzdy, ktorá vláde pod hrozbou sankcií bráni výraznejšie zvyšovať zadlženie krajiny.
Na zmenu príslušného ústavného zákona koalícia premiéra Roberta Fica (Smer) dostatok hlasov v parlamente nemá a najväčšie opozičné strany už skôr myšlienku na uvoľnenie pravidiel dlhovej brzdy odmietli.
Balík peňazí z európskych fondov pre oblasť výstavby infraštruktúrnych projektov Slovensko prakticky už rozdelilo.
"Ak neprejde dlhová brzda v Národnej rade, musíme hľadať ďalší spôsob financovania, ako napríklad projekty PPP," uviedol Érsek. V rámci PPP projektov verejno-súkromného partnerstva investor cesty postaví a štát mu dielo postupne spláca.
Limitujúci faktor
Analytik mimovládneho inštitútu Ineko Ján Kovalčík vyjadrenia ministra ohľadom potreby zmien pravidiel dlhovej brzdy odmietol.
"Financie nie sú limitujúcim faktorom. Agenda dlhovej brzdy je len zastieracím manévrom, že ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť nemajú pripravené žiadne (väčšie) stavby," povedal.
Podľa analýzy CEEC Research štyri pätiny riaditeľov stavebných spoločností očakávajú v tomto roku zvýšenie výkonov slovenského stavebníctva v priemere o štyri percentá a v budúcom roku o 2,3 percenta.
Vlani slovenské stavebníctvo zaznamenalo prepad o viac ako desatinu oproti predchádzajúcemu roku, kedy krajina dokončila čerpanie peňazí z fondov EÚ z predchádzajúceho rozpočtového obdobia.
