BRATISLAVA. Tri roky. Aj toľko sa dnes čaká na niektoré domovy dôchodcov. Zariadenia, v ktorých ľudia vo vysokom veku dostávajú celodennú opateru, zažívajú veľký nápor – na Slovensku žije vyše milióna starobných dôchodcov, mnohí z nich majú podlomené zdravie a rodiny sa o nich nedokážu postarať.
Ktoré zariadenia im pomôžu, ako ich vybaviť, za koľko a či sa dajú nejako „oklamať“ dlhé poradovníky, zisťoval denník SME.
1. Aké sú možnosti
Pre ľudí v dôchodkovom veku, ktorí potrebujú celodennú starostlivosť, sú určené najmä zariadenia pre seniorov (po starom sa volajú domovy dôchodcov) a špecializované zariadenia.
Domovy dôchodcov prijímajú ľudí s aspoň štvrtým stupňom odkázanosti, ponúkajú ubytovanie, stravu, ošetrovanie, neustálu pomoc pri rôznych činnostiach, poradenstvo či záujmové aktivity.
Chorí ľudia sa dostali do pasce. Richter si pýta doklad, ktorý mu nemôžu dať Čítajte Do špecializovaných zariadení chodia ľudia, ktorí majú vyšší, aspoň piaty stupeň odkázanosti a trpia Parkinsonovou, Alzheimerovou chorobou, sklerózou multiplex či vážnymi demenciami. Služby sú rovnaké ako v domovoch dôchodcov.
Kedysi bývali seniori aj v domovoch sociálnych služieb, tie sú dnes však určené skôr pre mladších ľudí, ktorí ešte nie sú v penzii.
Kto chce umiestniť svojho rodiča do domova, mal by si najprv zistiť, kto tento domov zriaďuje. Podľa toho bude neskôr podávať žiadosť. Zariadenia pre seniorov väčšinou zriaďujú mestá, obce a súkromníci, špecializované zariadenia kraje a súkromníci.
Rozdiel medzi nimi je v cenách a často aj kvalite, súkromné domovy sú drahšie, ale väčšinou domáckejšie, pre menej ľudí a s lepším prístupom. Ale nemusí to byť pravidlom.
2. Kde začať
Najprv treba ísť za zriaďovateľom, na mestský úrad či do sídla kraja a vypísať tam žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Túto žiadosť môžu podpísať aj príbuzní, lekár by však neskôr mal potvrdiť, že sa dôchodca nedokáže podpísať sám.
Už do žiadosti treba napísať, o akú sociálnu službu má človek záujem, či o zariadenie pre seniorov, alebo špecializované zariadenie.
“Ľudia majú rôzne kritériá, preto im naši pracovníci zvyknú odporúčať, aby zariadenie, o ktoré majú záujem, najprv navštívili.
„
K žiadosti sa prikladá aj lekárska správa, ktorá nesmie byť staršia ako šesť mesiacov. Lekár by mal zhodnotiť nielen fyzický, ale aj duševný stav človeka, či sa vie o seba postarať, či je samostatný, či sa vie sám obliecť, či rozlišuje osoby a množstvo ďalších vecí.
Po odoslaní žiadosti a lekárskeho nálezu má zriaďovateľ 30 dní, aby rozhodol. Za ten čas príde k dôchodcovi ešte sociálny pracovník, ktorý posúdi, v akých podmienkach žije a s čím potrebuje pomáhať.
Až potom človek dostane rozhodnutie, či je odkázaný na sociálnu službu a ak áno, na ktorú. Ak by mal nižší stupeň odkázanosti, ako sa do domova vyžaduje, nesmel by tam ísť a odporučili by mu iné možnosti. Napríklad opatrovateľku.
Znamená to, že dôchodca, ktorý nemá vážne zdravotné komplikácie a vie sa o seba postarať, sa môže ubytovať len v súkromnom domove a za plnú sumu. Nakoľko nemá potrebný stupeň odkázanosti, od štátu nezíska žiadnu dotáciu a všetko si hradí sám.
3. Vyberať – ale ako?
S rozhodnutím môže ísť dôchodca alebo jeho príbuzný do konkrétneho domova, kde chce bývať. Tam podpíše zmluvu alebo si ho poznačia do poradovníka.
