„Tu svieti slnko a je poriadne horúco.“ Smejem sa Milanovým prvým dojmom z Filipín. Už o tom niečo viem, všade neporiadok a kopa zvierat. Ale presne to v danej chvíli potrebujem. Vidieť chudobných ľudí, ktorí žijú striedmym životom, ale napriek tomu sú až neuveriteľne šťastní a spokojní.
Stratení po príchode
V prístave na ostrove Malapascua ma má čakať Milan, ale keď sa ani po desiatich minútach ne- ukáže, do hotela sa vydávam pešo a za sebou ťahám kufor po piesočnatej ceste. Konečne som v izbe, o ktorú sa mám šesť dní deliť s Milanom.
Ten pribehne celý červený, že kde som „sakra“ bola. Loď ma vysadila na hlavnej pláži Bounty a Milan čakal v prístave Logon. Ešte aj na takom maličkom ostrove sme sa dokázali minúť. Dve hodiny strávime sami v hotelovom bazéne. Milan mi chce ukázať pekáreň.
Na filipínskom ostrove Malapascua (zdroj: Alexandra Kováčová)
