BRATISLAVA. Kto sa naozaj podieľa na znižovaní nezamestnanosti? Je to štát alebo starnúce obyvateľstvo? A v čom vynikáme medzi ostatnými krajinami?
Aj na tieto otázky odpovedá správa o trhu práce a sociálnych politikách, ktorú pripravili analytici z útvaru hodnoty za peniaze, Inštitútu finančnej politiky a ministerstva práce a sociálnych vecí.
Na 87 stranách rozoberajú, v čom všetkom by sa štát mohol zlepšiť, čo by mohlo fungovať efektívnejšie a čo nás v budúcnosti čaká. V najbližších týždňoch by mali predložiť vláde aj riešenia.
Denník SME vybral niekoľko zaujímavostí zo správy, ktoré sa týkajú nezamestnaných, hendikepovaných či starých ľudí.
Zdražie chlieb a pečivo? Firmy varujú pred Ficovými najnovšími nápadmi Čítajte 1. Nezamestnaní musia drankať peniaze
Slovensko má spomedzi krajín OECD jedny z najprísnejších podmienok na získanie dávky v nezamestnanosti a vypláca sa kratšie ako inde, upozorňuje správa.
V súčasnosti môže dávku dostať len človek, ktorý si platil poistenie v nezamestnanosti aspoň dva roky počas uplynulých troch rokov. Podpora sa väčšinou vypláca šesť mesiacov a dosahuje asi polovicu predošlej hrubej mzdy.
“V iných krajinách stačí kratšie poistenie v nezamestnanosti, aby človek po stratení práce dostal podporu.
„
Najprísnejšia je práve podmienka dvoch rokov poistenia, myslí si riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. „V iných krajinách stačí omnoho kratšie obdobie, čo pomáha najmä chudobnejším ľuďom, ktorí striedavo pracujú a potom zase nepracujú,“ hovorí Páleník.
Napríklad v Česku stačí, aby bol človek poistený jeden rok, nie dva ako u nás. Výška dávky sa tam takisto odvíja od predošlej mzdy, ale postupom času klesá.
Dĺžka jej poberania závisí od veku, najdlhšie, až jedenásť mesiacov, dostávajú podporu ľudia vo veku nad 55 rokov. Najmenej, len päť mesiacov, ľudia do 50 rokov.
2. Hendikepovaným sa neoplatí pracovať
Správa upozorňuje aj na dlhodobý problém, s ktorým bojujú ťažko postihnutí ľudia. Viaceré kompenzačné dávky, ktoré dostávajú, sú previazané na ich príjem. „Môže to znižovať ich motiváciu zamestnať sa,“ konštatujú analytici útvaru hodnoty za peniaze.
Na ilustráciu, aby hendikepovaný dostal napríklad príspevok na stravovanie, jeho príjem nesmie byť vyšší ako trojnásobok životného minima, čiže vyšší ako 600 eur. Táto hranica sa už štyri roky nemenila.
Čo sa však mení pravidelne, je výška minimálnej mzdy, dosahuje 435 eur. Znamená to, že ak by sa hendikepovaný zamestnal za minimálnu mzdu a popritom dostával invalidný dôchodok, na spomínaných 600 eur dosiahne veľmi rýchlo. V takom prípade mu buď dávky znížia, alebo zoberú úplne.
