Médiá na internete hrajú o kliky, robia veľa drobných chýb, ktoré potom v súhrne čitatelia vnímajú ako veľké zlyhania a tak sa darí lživým médiám, hovorí MARIAN ZIMA, predseda Asociácie na ochranu novinárskej etiky a dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Šport Press.
„Keď v tlači urobíte chybu, noviny vyjdú a profesionál nemá inú možnosť, len si chybu priznať, hanbiť sa a spustiť redakčný proces, aby tú informáciu v ďalšom vydaní spresnil alebo opravil. Internet tento systém úplne otočil. Editor to opraví, prinajhoršom ešte vymažú kritický príspevok v diskusii a chyba akoby sa nikdy nestala.“
Plánujú preto rozšíriť pôsobnosť Tlačovej rady, aby posudzovala aj sťažnosti na prešľapy novinárov na internete.
Novinárska etika na Slovensku. Ako ju dnes hodnotíte?
„Ak chápeme médiá podľa moderných teórií a zahŕňame pod ne aj sociálne siete, ktoré pre niektorých plnia funkciu médií, tak nie je príliš dobrá. My sa však už nebavíme o etike, ako sme ju poznali v minulosti. Dnes je situácia, že sa v médiách i vo verejnej debate rúca základný pilier, akým je pravdivosť informácie, fakt verzus výmysel, zjavná propagandistická lož. To je úplne iný, hlbší problém.“
V čom sú príčiny?
„Podľa môjho názoru predovšetkým v troch faktoroch. Jedným je prenesenie verejnej debaty do prostredia internetu a sociálnych sietí, čo bola vec, na ktorú sa všetci tešili bez toho, že by poznali aj negatívne dôsledky. V rámci mediálnej komunikácie sa presúvame z prostredia, ktoré malo síce nedokonalé, ale predsa len zreteľné pravidlá, do prostredia, ktoré je po stránke etiky alebo pravdivosti informácií prakticky neregulované. My nevieme, aké vnútorné regulatívy má napríklad facebook. Teraz blokuje stránky kotlebovcom, ale prednedávnom blokoval stránku blogera Benčíka a v oboch prípadoch nevieme, či tam niekoho zrazu osvietilo, alebo je v tom iný zámer.
Druhým faktorom je vulgarizácia verejnej debaty štátnymi predstaviteľmi a politikmi. Kedysi sa vravelo, že Mečiar používa lož ako pracovnú metódu. Dnes tak robia takmer všetci a nie je v tom rozdiel medzi koalíciou a opozíciou. Zverejňujú sa nepravdivé grafy, hoaxy, prieskumy. Je bežné, že slovenskí politici - inšpirovaní zahraničnými vzormi - spamujú jasne nepravdivé správy, burcujú svoje nekritické publikum a v prípade kritiky sa farizejsky obhajujú, že oni to nepovedali, len prezerali alebo preposlali.
Robí tak Kollár, čiastočne Sulík, robia tak predstavitelia vládnej koalície. Neuvedomujú si, že v snahe polepšiť si o pol percenta preferencií devastujú práve tú verejnú debatu, ktorú vzápätí kritizujú ako nekvalitnú a neetickú. Mnohí politici novinárov urážajú, vedú s nimi permanentnú vojnu a tým výrazným spôsobom prispievajú k spochybňovaniu klasických médií.
Tretím problémom je, že možno aj v dôsledku týchto vplyvov sa niektorí novinári v klasických médiách nesprávajú vždy tak, ako by mali alebo nie sú k tomu vedení v snahe udržať sa v konkurencii so lživými médiami.“
“Na internete fakt a etika nadobúdajú úplne iné dimenzie. Hrá sa o kliky, zobrazenia, obsah je druhoradý.
„
Správajú sa dnes novinári menej eticky ako v minulosti?
„Takto by som to nepovedal. Nie som v žiadnom prípade odporcom moderných technológií, koniec koncov mám na starosti aj najväčší slovenský športový portál. Ale napríklad v internetovom prostredí veci ako fakt a etika nadobúdajú úplne iné dimenzie. Hrá sa o kliky, zobrazenia, obsah je druhoradý. A tak aj tradičné slovenské médiá na svojich internetových stránkach ulietavajú titulkami, nedôslednosťou pri získavaní informácií, zlým odhadom toho, čo dávajú na svoje domovské stránky a z čoho robia dôležité správy.
