Za dvanásť rokov vyrástli z jedinej dodávky, ktorá dostala zabrať. Na jej kolesách rozbehli biznis.
S jednou dodávkou vozili všetko, čo prišlo. „Zložili sme sa v tom čase po dvadsaťpäťtisíc korún. Peter ešte päť rokov pracoval a ja som jazdil,“ spomína Martin Kinský (35). Nič neodmietali. Naložili všetko, čo sa im dostalo do cesty. Bolo im jedno, či vozili tovar po Slovensku alebo po okolitých krajinách. V tom čase si zákazníkov nevyberali ako teraz.
Platy a tarify
Aj slovenskí vodiči musia v niekoľkých štátoch Európskej únie deklarovať, že majú platy porovnateľné s minimálnym platom vodiča v krajine, kde práve jazdia. Inak na cestu nesmú.
To, že slovenské firmy jazdia za slovenské ceny, zatiaľ národní cechoví strážcovia neriešia. Prepravné tarify sú pritom vo vyspelejších krajinách troj- až štvornásobne vyššie.
„Dnes sme už na tom tak, že nemusíme brať všetky zákazky, ktoré prídu. Môžeme si vyberať. V začiatkoch sme sa potrebovali čo najviac dostať do povedomia tých, ktorí by nás mohli potrebovať. S jednou dodávkou sa však nedá presadiť u veľkého zákazníka. S celou flotilou nákladiakov je to iné. Dokážeme urobiť komplexný servis podľa toho, čo klient potrebuje,“ vysvetľuje M. Kinský.
“Šialeným slovenským zvykom je platiť faktúry po splatnosti
„
Pred dvanástimi rokmi, keď začínali, bola núdza o autodopravcov. Sám už niekoľko rokov nejazdí, pretože má kopu iných starostí s riadením. Ak chce udržať firmu, musí sa jej naplno venovať. K rozvíjajúcemu sa vozovému parku pribudla aj špedícia, prekládka a skladovanie tovaru.
„Sklad funguje dvadsaťštyri hodín denne. Dispečing riadi prevádzku,“ vysvetľuje.
