BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady prelomili veto prezidenta Andreja Kisku a opätovne prijali novelu, ktorá umožní uskutočňovanie časti prác na pozemkoch pod diaľnicami, aj keď sa ešte neukončil ich vyvlastňovací proces.
Prezident vo štvrtok vrátil novelu o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest späť do parlamentu a navrhoval, aby ju poslanci pri opätovnom prerokovaní neprijali ako celok.
Zákon totiž podľa hlavy štátu predstavuje významný zásah do základného práva vlastniť majetok. Argumentáciu predkladateľa i praktické dôvody na schválenie zákona považoval za "nedostatočné a neobhájiteľné".
"Je neprijateľné, aby sa manažérske chyby Národnej diaľničnej spoločnosti, respektíve Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky pri príprave a realizácii jedného konkrétneho projektu výstavby riešili takým legislatívnym spôsobom, ktorý nie je v súlade s ústavou. A navyše, nevyplynul z nevyhnutnosti vyvolanej náhlymi a nepredvídateľnými skutkovými a právnymi okolnosťami," argumentoval prezident.
Kiskovi sa nepáči Érsekova novela, je v rozpore s Ústavou Čítajte Problémy s výkupom pôdy
Hlavným impulzom pre vypracovanie a prijatie zákona boli totiž problémy s výkupom pozemkov potrebných na výstavbu obchvatu Bratislavy.
Prezident je pritom presvedčený, že zákon umožňuje obmedziť vlastnícke právo spôsobom, ktorý nemožno kvalifikovať ako obmedzenie v nevyhnutnej miere. Myslí si tiež, že skrátené legislatívne konanie, v ktorom bol zákon prijatý, nebolo odôvodnené.
Novela, ktorú parlament po prvý raz schválil v utorok 16. mája, zavádza do praxe nový právny inštitút predbežnej držby. Práve ten má umožniť pred ukončením vyvlastňovacieho procesu vykonávať vopred vymedzené a odstrániteľné práce v nevyhnutnom rozsahu na pozemkoch pod cestami.
Novelu pripravil minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) s tým, že jej cieľom je zefektívnenie procesu povoľovania a výstavby vybraných diaľnic a ciest.
Zároveň sa však podľa rezortu dopravy majú zachovať adekvátne možnosti obhájiť svoje záujmy všetkým dotknutým vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť diaľnice postavené.
Vo verejnom záujme
Inštitút predbežnej držby podľa rezortu v žiadnom prípade neupravuje podmienky vyvlastnenia.
Predbežnú držbu možno podľa novely priznať iba vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutie účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného.
Zároveň môže byť povolený iba taký rozsah prác, po ktorých je možné vrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.
Súčasne sa novelou zavádza, že odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok a zároveň sa vylučuje možnosť správneho súdu priznať odkladný účinok žalobe proti rozhodnutiu o predbežnej držbe. Vyvlastňovaný má však za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu.
"V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení predbežnej držby jej náhrady," dodalo ministerstvo dopravy.
76 bodov prešli za sedem dní
Záverečným hlasovaním o posledných prerokovaných bodoch poslanci vo štvrtok ukončili 17. schôdzu parlamentu. Jej 76-bodový program stihli vyčerpať za sedem rokovacích dní, pôvodný plán hovoril o dvanástich.
Aby sa poslanci nemuseli do pléna vrátiť aj v piatok ráno, vo štvrtok sa zasadalo aj po 19. hodine, ktorá tradične končí rokovací deň.
Najbližšia riadna schôdza začne 13. júna a je naplánovaná na tri rokovacie týždne. Po nej bude mať parlament letnú prestávku až do 5. septembra.
