Tak ako Peter Michalík a František Malík – mladí muži stojaci za úspešnou skratkou BRaK.
Knihomoli, ktorí s pôžitkom hltajú nielen riadky, ale aj zákulisie knižného sveta a nadšene pátrajú po literárnych pokladoch, si na júnovom Bratislavskom knižnom festivale (BRaK) už po štvrtý raz prídu na svoje.
Nestalo by sa to, keby nebolo nadšenia dnes už zohranej dvojice organizátorov a ich úsilia upozorniť aj na tituly menších vydavateľstiev. Z malého formátu je dnes festival, ktorého bránami ročne prejdú tisícky návštevníkov a ktorý prirodzene vyústil do vzniku malého vydavateľstva s rovnakými hodnotami, aké zviditeľňovali.
Neviditeľné knihy
„Chýbala nám tu platforma, ktorá by spájala domácich a zahraničných profesionálov. Kontakt je nesmierne dôležitý pre ,import‘ nápadov, inšpirácií a know- -how, ako aj pre ,export‘ slovenskej tvorby smerom von,“ hovorí 31-ročný vyštudovaný filozof Peter Michalík, dnes už programový riaditeľ úspešného knižného festivalu.
Cieľom bolo zamerať pozornosť na menšie vydavateľstvá s odvážnymi titulmi. „V istom momente sme si všimli, že knihy, ktoré sme považovali za tú krajšiu, zaujímavejšiu a ambicióznejšiu časť vydavateľskej produkcie na Slovensku, nemajú v bežnej literárnej prevádzke taký priestor, aký by si podľa nás zaslúžili,“ hovorí Peter.
“Chýbala nám tu platforma, ktorá by spájala domácich a zahraničných profesionálov. Kontakt je nesmierne dôležitý pre ,import‘ nápadov, inšpirácií a know- -how, ako aj pre ,export‘ slovenskej tvorby smerom von.
„
O najviditeľnejších miestach na kníhkupeckých pultoch a veľtrhoch rozhoduje zväčša faktor predajnosti a tam prirodzene dominujú bestsellerové tituly z hlavného prúdu. „Nič proti nim a vydavateľstvám, ktoré podľa tohto kľúča tvoria svoje edičné plány. No my sme sa rozhodli nastaviť kritériá inak a zamerali sme sa na malých vydavateľov, ktorí z veľkej časti – hoci nie výhradne – spomínanú sféru pokrývajú,“ vysvetľuje P. Michalík.
Peter Michalík (vpravo) a František Malík (vľavo) pri krste prvej knihy vydavateľstva BRAK (zdroj: Brak / Mišenka)Do realizácie projektu sa najprv pustil na vlastnú päsť. Keď však podnikol prvé kroky, zistil, že rovnakou myšlienkou sa už nejaký čas zaoberá aj František Malík. S vyštudovaným kultúrnym manažérom sa okamžite stretli a plány zosynchronizovali. „O tri mesiace neskôr, v decembri 2013, sa uskutočnil prvý BRaK, ktorý však dnes nazývame ,nultý‘, lebo bol v zime a trval len jeden deň. O pol roka neskôr sa konal prvý regulárny ročník so všetkým, čo dnes tento festival definuje,“ spomína Peter.
Malé s veľkými príbehmi
BRaK je iný ako ostatné knižné festivaly. Nielen svojím obsahom, ktorý sa sústredí na všetky aspekty zrodu a života knihy, ale aj uvoľnenou kaviarenskou atmosférou. Hosťami festivalu sú okrem zaujímavých spisovateľov aj výborní ilustrátori, typografi či úspešní vydavatelia. Na chodbách čitatelia družne diskutujú s vydavateľmi, v hlavných sálach zasa s autormi zvučných mien.
Nechýbajú tvorivé dielne pre malých i veľkých, ktoré napríklad odkrývajú svet tlačiarov. Alebo podnetné diskusie napríklad o skrytom živote kníh, výstavy a hudobné koncerty. Na aktuálny ročník do Bratislavy zavíta napríklad francúzsky autor bestselleru Klub nenapraviteľných optimistov J. M. Guenassia a priamo z Buenos Aires priletí riaditeľ Argentínskej národnej knižnice Alberto Manguel.
František Malík a Peter Michalík (zdroj: Brak / Mišenka)„Je to jeden z najoddanejších čitateľov planéty a autor svetoznámych kníh o knihách ako Dejiny čítania alebo Knižnica v noci. Nebude chýbať ani najúspešnejšia nemecká komiksová autorka uplynulého roka Birgit Weyheová alebo enfant terrible poľskej reportážnej školy Jacek Hugo-Bader. Osobne sa veľmi teším aj na koncert Lubomyra Melnyka, najrýchlejšieho klaviristu na svete,“ vymenúva P. Michalík.
“Vidieť hostí priamo na festivale je podobné, ako keby vám ožila knižnica. Meno na obálke knihy sa zrazu zmení na tvár, hlas, postavu a tá postava sedí vo vašej festivalovej kaviarni a rozpráva sa s ľuďmi naokolo.
„
Ako sa mladej dvojici podarilo presvedčiť esá, aby prišli na pôvodne neznámy slovenský festival? „Obavy, že na pozvanie mladého festivalu sa budú naši potenciálni hostia pozerať s nedôverou, sa dosiaľ naplnili iba v malej miere. Sám som prekvapený, ako sa chýr šíri aj za hranice Slovenska. Vidieť hostí priamo na festivale je podobné, ako keby vám ožila knižnica. Meno na obálke knihy sa zrazu zmení na tvár, hlas, postavu a tá postava sedí vo vašej festivalovej kaviarni a rozpráva sa s ľuďmi naokolo. Tomuto momentu, samozrejme, predchádza množstvo organizačných krokov a predovšetkým intenzívna komunikácia. To je veľmi zaujímavá a často aj zábavná časť celej práce, najmä keď musíte vysvetľovať veci, ako napríklad, že priamy let medzi Bratislavou a Buenos Aires naozaj neexistuje,“ hovorí festivalový riaditeľ.
Okamžitý dopyt
Kým nultý ročník festivalu vznikol za necelé tri mesiace, za ďalšími stojí práca 365 dní v roku. Organizátori tvrdia, že už stihli pochopiť, že sami zo štvordňového programu takmer nič neuvidia, ale nesťažujú sa. „Prvý BRaK nás napriek mnohým začiatočníckym ,nedorobkom‘ presvedčil o tom, že podujatie tohto druhu chýbalo omnoho širšej skupine ľudí, než sme boli my, ktorí sme sa ho rozhodli zorganizovať. Práve tam niekde sa zrodil aj organizačný étos – podstatný prvok každého podobného úsilia, z ktorého čerpáme dodnes,“ tvrdia svorne.
BRaK sa tento rok začína na Deň detí (zdroj: Brak / Mišenka)Na festivale majú návštevníci šancu spoznať tvorbu menej známych vydavateľstiev, ktoré si k čitateľom hľadajú cestu o niečo ťažšie. Mnohé z nich odvádzajú takú dobrú prácu, že sa stali stálicami. Príkladom je vydavateľstvo Baobab z Prahy, ktoré dnes poznajú ďaleko za hranicami, z tých našich zasa Artforum či Absynt, a to sme ešte len na začiatku abecedy. Mnohé ďalšie však ešte o pozornosť čitateľov súperia s gigantmi.
„Dôvodom je najmä obmedzený profesionálny, ľudský a v neposlednom rade finančný aparát, ktorým disponujú. Pod malým vydavateľstvom si treba v našich podmienkach predstaviť jedného či dvoch ľudí a malý okruh spolupracovníkov. Pri týchto kapacitách je dosť ťažké obsiahnuť okrem vydávania aj distribúciu, marketingové a obchodné záležitosti. Veľké vydavateľstvá majú v tomto smere oveľa väčšie zdroje, ako aj možnosti,“ hovoria organizátori festivalu.
Nevyrovnaný súboj prebieha aj na policiach kníhkupectiev. Hoci menšie vydavateľstvá často prinášajú príťažlivé a provokatívne tituly, zraku čitateľov často uniknú.
„Keď sa knihy – pekné aj menej pekné, z malých aj veľkých vydavateľstiev – ocitnú spolu na jednom pulte, nastáva demokratická situácia. O pozornosť čitateľa sa môžu uchádzať z rovnakej východiskovej pozície – podmanivým vizuálom, materiálovým spracovaním, obsahom. To je princíp novinkového pultu. Za knižnými pyramídkami a exkluzívnymi stojiskami je však spravidla aj poriadne vysoká faktúra, ktorú si malý vydavateľ nebude môcť dovoliť a určitý druh literatúry tam nikdy neuvidíme,“ vysvetľuje Peter.
V jame levovej
Hoci P. Michalík a F. Malík dôverne poznali trampoty menších vydavateľov, neodradilo ich to od založenia vlastného knižného vydavateľstva BRaK.
„Festival sme koncipovali pre malých vydavateľov, ktorí robia veľké knihy. Prácu mnohých z nich sme obdivovali, a tak sme sa v roku 2015 rozhodli vybrať podobnou cestou. Impulzom bola kniha Vojna, ktorá zmenila Rondo našich priateľov – ilustrátorov z Ukrajiny. Je to kniha o vojne určená pre deti. Tri minúty po tom, čo sme ju v Ľvove prvýkrát uvideli, bolo jasné, že ju musíme vydať. O tri dni sme mali v rukách práva a o tri týždne už samotnú knihu. Keď sa na to pozriem spätne, netuším, ako sme to mohli takto stihnúť – navyše tesne pred samotným festivalom, keď máme plno inej roboty,“ spomína Peter.
Súčasťou festivalu BRaK 2016 bola aj výstava legendárnych ilustrácií M. Šašeka (zdroj: Brak / Mišenka)Do vydavateľských vôd vstupovali čiastočne bezhlavo a bez zvláštneho know-how. Od začiatku však mali jasno v tom, že chcú vydávať knihy, ktoré čitateľov, vrátane tých najmenších, nepodceňujú. Slovná hračka BRaK sa im okamžite zapáčila, hoci brakové knihy v ich portfóliu nemajú miesto. O čitateľov sa starajú príkladne.
Okrem iného pravidelne organizujú kreatívne raňajkové formáty BraKfast, kde pri dobrom jedle predstavujú tvorbu samotných autorov, ale aj grafikov, tvorcov písma a ilustrátorov – teda profesie, ktoré sa podieľajú na príprave knihy, no na obálke by ste ich mená hľadali márne.
Bez kalkulačky
Vydavatelia si na prvé knihy zobrali pôžičku, peniaze, ktoré začali knihy generovať, zatiaľ putujú najmä do nových titulov, podporu sa snažia získať aj z grantových programov.
„V porovnaní s inými odvetviami nie sú vstupné náklady také veľké, na vydanie knihy potrebujete pár tisíc eur. Keď sa knihe darí, môžu sa vám vrátiť aj veľmi skoro. Keď nie, môže to trvať roky, prípadne sa návratnosti nikdy nedočkáte. Kalkulačku sme ale pri rozhodnutí pustiť sa do vydávania v rukách nedržali. Budeme spokojní, keď sa podarí nastaviť vydavateľský model z dlhodobého hľadiska tak, aby živil ľudí, ktorí knižky tvoria, a vytváral zdroje na ďalšie tituly. Vlastné sídlo pod Slavínom nateraz kupovať nepotrebujeme, zatiaľ nám stačia notebooky a kaviarne,“ hovoria vydavatelia.
Beseda s dnes už zosnulým zimbawským básnikom Ch. Hoveom (zdroj: Brak / Mišenka)Vydavateľstvo po druhom roku na scéne čoskoro uzavrie svoju prvú desiatku kníh. Ide o rôznorodú paletu, v ktorej sa nájdu knihy pre deti, prekladová klasika, poézia, komiks aj pôvodná tvorba. Dobré knihy totiž podľa Petra nemajú žánrové hranice. Do vydavateľstva prichádzajú aj slovenské rukopisy, s jedným už podpísali zmluvu. Pri výbere titulov rozhoduje najmä nadšenie a presvedčenie o zmysluplnosti.
„Až potom začíname riešiť praktické úlohy, ktorých je v pomere k idealistickým plánom niekoľkonásobne viac. Má to svoj zmysel, vydavateľstvo nie je chránená dielňa, jeho fungovanie treba riadnym spôsobom zabezpečiť. To je ten bod, kedy sa musí srdce stretnúť s rozumom.“
Odvaha nestačí
František a Peter sú presvedčení, že úspech knihy sa do istej miery dá vopred odhadnúť, najmä keď vydavatelia sledujú správanie zákazníkov a overené vzorce.
„Nie náhodou tu máme toľko mutácií čarodejníckych príbehov a upírskych ság. Potom sú to ešte aktuálne, živé témy, ktoré na seba viažu silné emócie. Nepoznám však vydavateľa, ktorý by sa na nejakej ‚istotke‘ nepopálil. Pre nás je skôr zaujímavá tá časť vydavateľského spektra, kde kalkulovanie prítomné nie je. Výnimočným knižným projektom spravidla predchádza výnimočná odvaha vydavateľa,“ hovoria obaja.
Ani odvaha však nemusí stačiť na to, aby projekt nestroskotal – na Slovensku sme boli svedkami niekoľkých smutných zánikov menších vydavateľstiev. V čom je problém?
„Vydávanie kníh má svoje špecifiká, ale nefunguje v nejakom paralelnom vesmíre, je normálne, že má úspešné aj menej úspešné príklady. Druhá vec je, že úspech či neúspech je v tomto segmente zvlášť ťažké hodnotiť len podľa čisto ekonomických kritérií. Tí, ktorí doň vyrývajú najhlbšiu brázdu, nemusia byť a spravidla ani nie sú tými, ktorým sa z finančnej stránky najviac darí.“ BRaK v takýchto rovinách zatiaľ premýšľať nemusí – do začiatku festivalu plánuje vydať ešte štyri tituly vrátane slávnej grafickej novely Maus či prekladového skvostu Walden od H. D. Thoreaua.
Predtým sa však koleso naplno roztočí prípravami na festival, ktorý sa začne 1. júna v Divadle Aréna. „Vydavateľskú aj festivalovú agendu riešime pod jednou strechou a z toho vyplýva aj náš pracovný kalendár. Na jar sa sústredíme viac na festival, v jeseni na nové knihy. Najradšej na tom celom mám to, čo mi aj najviac prekáža – že vzájomnú hranicu súkromného a pracovného života viem niekedy len veľmi ťažko rozpoznať,“ dodáva programový riaditeľ BRaKu.
