Tiež tým, že nadovšetko miluje slobodu. V jeho firme Nethemba ľudia pracujú bez nariadení, prácu si vyberajú. Platí kryptomenami a verí v rozšírenie úplne slobodného kryptotrhu, kde sa bude dať obchodovať bez účasti štátu.
Keď sme sa naposledy stretli, práve ste sa chystali na hackerský útok proti čipovým kartám Dopravného podniku mesta Bratislavy. Čo sa dialo potom?
Dopravný podnik bezpečnostnú zraniteľnosť nepriznal, ale pre nás to bola dobrá reklama.
Prečítajte si tiež:
Etickí hackeri sa spájajú v biznise
Zaoberáte sa etickým hackovaním, teda útok vediete iba proti tomu, kto sa stal vaším klientom. Robili ste v minulosti aj iné, menej etické hackerské útoky?
Nebol som nikdy takzvaný blackhat hacker, len hacktivista. Osobne nemám problém s tým, ak niekto útočí na stránky inštitúcií, ktoré obmedzujú výrazne slobodu, napríklad v Severnej Kórei. Pri útoku na bezpečnostný systém čipových kariet som chcel poukázať na slabiny, ktoré predstavovali hrozbu pre zákazníkov cestujúcich verejnou dopravou. Pekným príkladom hacktivizmu je napríklad to, čo urobila skupina ľudí v USA, keď Snemovňa reprezentantov schválila zákon umožňujúci prevádzkovateľom internetových služieb obchodovať s históriou browsovania klientov bez ich súhlasu. Skupina hackerov vyhlásila crowdfundingovú výzvu na zakúpenie a zverejnenie histórie browsovania kongresmanov, ktorí za tento zákon hlasovali. Toto nepovažujem za neetické. Naopak, považujem za neetické, ak hackeri spolupracujú napríklad s tajnými službami za peniaze daňových poplatníkov. Vďaka Wiki- Leaks sme sa dozvedeli, že aj u nás isté svetové hackerské firmy predávali hackovacie nástroje inštitúciám ako SIS. Moja spoločnosť Nethemba má zásadu, že nepracujeme pre štátne inštitúcie a neberieme štátne zákazky. Tie bývajú, bohužiaľ, často zamerané proti individuálnemu súkromiu ľudí – napríklad formou zavádzania plošného špehovania občanov či cenzúry internetu.
Prečítajte si tiež:
Firmy, ktoré ponúkajú bezpečnostné riešenia založené na hackovaní
