O Aljaške majú Európania zväčša romantické predstavy. Život je tam však drsný.
Napriek tomu vznikol v najsevernejšom štáte Spojených štátov amerických na začiatku minulého storočia prosperujúci biznis. Dnes je už z ťažby mede technická pamiatka, ktorá pomáha pochopiť minulosť krajiny a jej ľudí.
John už po nespočetný raz zaťal čakanom do tvrdej skaly. V silnom tele sa mu napínal každučký sval, a hoci bolo vonku mínus 40 stupňov, z tvrdej práce bol už celý zahriaty. Po tvári mu stekal pot a radšej nad ničím nerozmýšľal.
Aljaška (zdroj: Vladimír Pauco)Jediné, čo mu dodávalo silu, bola vidina peňazí, ktoré dostane, keď skončí túto robotu. Ešte potrebuje odpracovať necelých päť mesiacov. Dennodenne vstávať a robiť dvanásť hodín v bani. Sedem dní v týždni.
Ďaleko od všetkého, ďaleko od všetkých. Nevedel, že to bude také náročné. Ale nesťažoval sa. Nič by mu to nepomohlo. Kontrakt podpísal ako všetci na šesť mesiacov. Keď tu skončí, vráti sa domov, kúpi si veľký dom a nasťahuje doň manželku a dve deti.
Teraz ho čaká od rána do večera len samá drina. Aj taká bola Aljaška na začiatku 20. storočia. V Kennecotte síce neťažili zlato, ale jednako platili dobre.
Ľudia tu mali najvyššie platy zo všetkých baní v Amerike. Ťažili meď, azda najdôležitejší kov priemyselnej revolúcie. Mnohí to vedeli, ale prácu im to neuľahčilo.
