Na akcie, výstavy, stretávanie sa fotografov a nadšencov fotografie ponúka reštauráciu hneď vedľa a už onedlho bude v jeho kráľovstve fotografov k dispozícii aj ateliér s učebňou.
Fotografia je celoživotný údel Vladimíra Podzimka. Vyučil sa v moravskom Přerove za mechanika optických prístrojov. „Opravoval som fotoaparáty v podniku Mechanika Teplice. Za komunistov sme odtiaľ obsluhovali celé vtedajšie Československo,“ hovorí V. Podzimek.
Slovenský „fotomagnát“ sa narodil v Litoměřicích na severe Čiech. Po vojenčine mu šéfovia povedali, že potrebujú založiť pobočku v Brne alebo v Bratislave, alebo by mohol posilniť stav opravárov v Prahe. „Z mladíckej nerozvážnosti som si povedal: Bratislava je fajn. Je najďalej a je to pre mňa niečo nové.“ Nad tým, ako dlho zostane, neuvažoval.
„Spočiatku sme boli iba dvaja. Kolegyňa prijímala zákazky a ja som opravoval fotoaparáty. Za krátky čas sa nám podarilo expandovať, z jednej miestnosti sme mali štyri. Dokonca o nás písali vo Večerníku, že sme za tri týždne urobili celú rekonštrukciu aj s výkladom,“ spomína V. Podzimek s úsmevom.
Pobočka sa rozrastala. Vychoval ďalších kolegov, z dvoch pracovníkov bolo postupne štrnásť, už nestačili ani tie štyri miestnosti a fotoaparáty im zbierali a vozili do opravy aj z Košíc, Ostravy a Brna. Zrazu boli väčšou prevádzkou ako v Prahe.
Štart po revolúcii
Po roku 1989 sa stal V. Podzimek živnostníkom. Najprv pracoval doma v byte. Chodieval opravovať fotoaparáty do Nemecka, neskôr do Talianska. Všade na Západe sa ho pýtali, aké fotoaparáty dokáže zreparovať. Keď im povedal, že všetky, mysleli si, že nerozumie otázke, a opakovali mu ju. Všetky, hovoril.
