Bratislavský závod nemeckej automobilky Volkswagen minulý týždeň prvýkrát v histórii prerušil na šesť dní svoju výrobu. Tamojší odborári totiž požadovali zvyšovanie platov, na ktorom sa mesiace predtým nedokázali dohodnúť s vedením.
Platy zamestnancov sa nakoniec zamestnancom zvýšia celkovo o 14,12 percenta, ale počas 27 mesiacov. Prvé zvýšenie príde už za tento mesiac, a to o 4,7 percenta.
„V konečnej podobe dostali takmer to, čo by dostali aj bez štrajku. Navyše, značnú sumu si takpovediac, preštrajkovali, keďže zamestnávateľ zo zákona neprepláca účasť na štrajku,“ hovorí analytik Slovenského automobilového inštitútu a Revue priemyslu MARTIN JESNÝ.
Zahraničné médiá hodnotili štrajk v bratislavskom Volkswagene ako vzburu proti zaužívanej predstave, že východná Európa je dobrá len ako lacná pracovná sila. Vnímate to tak?
„Nie. Naozajstná vzbura je, že za štvrť storočia potom, čo priemysel v podstate padol, sa podarilo vybudovať funkčné odvetvie, ktorého súčasťou je aj automobilový priemysel, ktorý je nielen moderný, ale ľudia v ňom zarábajú nadštandardné platy.“
Ako vnímate štrajk?
„Bola to akcia skôr na zviditeľnenie sa odborovej organizácie a konkrétnych odborárov. Nespĺňa to preto charakter vzbury či revolúcie. Chýbala negatívna strana, proti ktorej sa treba búriť.
Je nerozumné tváriť sa, že tou zlou stranou je veľká medzinárodná firma, ktorá výraznou mierou prispela k transformácii priemyslu, zamestnáva tu viac ako 12-tisíc ľudí a pomerne slušne ich platí.“
Prečo to tak niekto môže vidieť?
„Možno mali pocit, že do istej miery to môže byť nedoriešený komplex krajín východného bloku. Podobná automobilová výroba, akú v západnej Európe budovali sto rokov, vznikla u nás za citeľne kratší čas a je konkurencieschopná.
U nás je preto priestor na pomerne veľkú zdravú hrdosť, viac než na pocit, že je slovenský závod v medzinárodnom koncerne niečo menej.“
Prečo to niekto vníma tak, že je to vzbura proti západoeurópskej korporácii, ktorá nás pomaly nieže vykorisťuje?
