Tak to vidia nielen politické špičky, ale aj viaceré európske prieskumy. A kým firmy hľadajú, talentovaných ľudí ubúda.
Všetko nasvedčuje, že vývoj na trhu práce sa v našich končinách uberá v ostatných rokoch pozitívnym smerom. Napriek tomu firmy z celého regiónu strednej Európy to vidia inak. Prečo je to tak? Najnovší prieskum spoločnosti Coface naznačuje viacero dôvodov.
Práca a problémy
„Rastúce mzdy a nízka inflácia viedli k zníženiu miery nezamestnanosti a zvýšeniu súkromnej spotreby. Vzostup na trhu práce však zároveň spôsobuje, že firmy v regióne čoraz viac čelia ťažkostiam pri obsadzovaní pracovných miest, a to najmä kvalifikovanými pracovníkmi,“ konštatuje to v najnovšej analýze spoločnosť Coface.
“Obavy firiem tak spôsobuje nielen nedostatok pracovných síl, ale aj následný nárast nákladov na pracovnú silu.
„
Inými slovami, práve čoraz väčšia ponuka práce naráža na problém s nachádzaním správnych zamestnancov. Obavy firiem tak spôsobuje nielen nedostatok pracovných síl, ale aj následný nárast nákladov na pracovnú silu.
Dôvodov je niekoľko. Hlavným však je, že ľudia sú dnes oveľa viac ochotní za prácou migrovať, a preto niekde pracujúci chýbajú, inde je ich nadmerný počet.
„Napriek tomu, že domácnosti a celková hospodárska aktivita regiónu profitujú z tohto vývoja, spoločnosti začínajú mať problémy. Čelia silnejšiemu tlaku vyjednávania pracovníkov o mzdách, čo zvyšuje náklady,“ uvádza sa v analýze.
„Dynamický vonkajší a domáci dopyt, nízka pôrodnosť a emigrácia do západnej Európy zároveň prispeli k nedostatku pracovnej sily. Rastúci počet spoločností to hlási ako prekážku expanzie svojho podnikania,“ naznačujú analytici.
Riešením by bola okrem možného návratu emigrantov aj podpora významnejšieho začlenenia etnických menšín, žien, ako aj starších obyvateľov do trhu práce.
Čísla nepustia
Ukazuje sa, že aj spoločnosti, ktoré platia vyššie mzdy, majú ťažkosti s obsadzovaním pracovných miest.
„Akútny stav je najmä v Česku a v Maďarsku, ale problémy začína mať aj Slovensko. Neprekvapuje, že ťažkosti s obsadzovaním pracovných miest sú najmä vo veľkých mestách a priemyselných regiónoch, napríklad na Slovensku v Bratislave a okolí, v Česku v Prahe,“ spresňuje analýza.
Ako to vnímajú slovenské firmy, ktoré sú už etablované a patria k dlhodobým zamestnávateľom? „Nezamestnanosť na Slovensku má v posledných mesiacoch klesajúcu tendenciu. Tento pokles sa, samozrejme, odráža i vo výberových konaniach. Ak sme v minulosti inzerovali voľnú pracovnú pozíciu, prihlásilo sa viac uchádzačov. Našťastie aj v súčasnosti sa nám úspešne darí obsadzovať pracovné miesta kvalifikovanými ľuďmi, ale treba na to vynaložiť väčšie úsilie. Súčasná situácia si vyžaduje nové trendy nielen v nábore kvalifikovaných zamestnancov,“ potvrdzuje Tímea Kolláriková zo životnej poisťovne Aegon.
„Za dvadsaťpäť rokov, čo pôsobíme na trhu, sme zaznamenali len pomerne nízku fluktuáciu zamestnancov, a to aj napriek tomu, že od nich vyžadujeme vysokú kvalitu práce. Našou prioritou pri hľadaní nového zamestnanca nie je len odborná spôsobilosť, prax a dostatočné skúsenosti. Náš zamestnanec by mal do pracovných výkonov dávať nielen svoju silu, ale aj zanietenie. Tak ako každá firma, aj my si určujeme priority, podľa ktorých vyberáme nových zamestnancov. Nie je pre nás nič výnimočné, že aj napriek prioritám väčšinou rozhodne intuícia,“ tvrdí Alena Sovová zo spoločnosti Koft.
Návrat emigrantov
Kľúčovú úlohu podľa firiem zohráva, čo dokážu zamestnancom ponúknuť. Uchádzači o prácu sa už nezaujímajú len o samotnú náplň práce, možnosť zamestnania či kariérny rast, ale aj o ďalšie výhody.
„V poisťovni dnes ponúkame širokú škálu finančných i nefinančných benefitov, medzi ktorými nechýba príspevok na dôchodkové sporenie, bonusy viazané na finančné výsledky spoločnosti, dni voľna navyše, edukačné kurzy a výučba jazykov,“ hovorí T. Kolláriková.
Ako dodáva, až sedemdesiat percent zamestnancov poisťovne tvoria ženy.
„Pravda však je, že na IT oddelení je to menej ako dvadsať percent. Menší počet žien pracujúcich v oblasti IT či vo vedných odboroch má oveľa hlbšie sociologické pozadie, ktoré súvisí s tradičným systémom vzdelávania, pomerne konzervatívnym charakterom našej spoločnosti či nesprávnym zaužívaným stereotypom v oblasti výberu kariéry mužov a žien,“ myslí si T. Kolláriková.
Ženy veda nezaujíma
Podobne to vidia aj veľké technologické spoločnosti, ako je napríklad Microsoft. Firma nedávnym prieskumom zistila, že slovenské dievčatá nechcú študovať vedu a technológie. Slovensko tak prichádza o talentovaných ľudí.
Po dovŕšení dvanástich rokov prudko klesá záujem dievčat na základných školách o štúdium matematiky, fyziky, chémie, prírodovedy či informatiky. Pokles záujmu o vedu a technológie u tínedžeriek je známy dlhodobo, ale v súčasnosti práve s nedostatkom pracovných síl sa ešte viac vyhrocuje.
„Slovenské dievčatá sa o vedecké a technologické predmety (STEM) začínajú zaujímať až v dvanástich rokoch, čo je o rok neskôr ako európsky priemer. Viac alarmujúce je, že v období, keď sa rozhoduje o výbere strednej školy, teda medzi trinástym a šestnástym rokom, sa ich záujem prepadne hlboko pod európsky priemer,“ uviedla Lenka Čábelová z Microsoftu.
Rodičia a deti
Podľa docentky Beáty Brestenskej z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pritom dievčatá v týchto odboroch dosahujú buď rovnaké, alebo lepšie výsledky než chlapci. V IT teste, ktorý fakulta realizuje na Slovensku už šiesty rok, pravidelne víťazili dievčatá.
„Napriek tomu sa mladé ženy kariéry vo vede a technike vzdávajú. Ženy vzdelané v prírodných a technických odboroch chýbajú nielen vo firmách, ale aj v neziskovom sektore a štátnych inštitúciách. Záujem dievčat je potrebné vzbudiť už skôr – na prvom stupni základných škôl, a nie je to len úloha učiteľov.“
O budúcnosti vo vedných a IT odboroch by mali podľa nej s dievčatami hovoriť aj rodičia, aby búrali stereotypy. Firmy a inštitúcie zase môžu prispieť k plastickejšej predstave dievčat o budúcom zamestnaní vo vede a technológiách.
Podľa OECD iba jeden z piatich absolventov odboru počítačových vied v 35 európskych krajinách je žena. Ide o obrovský nevyužitý potenciál a jeden z hlavných problémov súčasného aj budúceho trhu práce: Európa môže podľa Európskej komisie v roku 2020 čeliť nedostatku až 900-tisíc kvalifikovaných IT pracovníkov. „Práca v budúcnosti je neodmysliteľne spojená s informačnými technológiami. Bude preto dôležité, aby dostatočná časť populácie mala vedomosti a expertízu, ktoré im umožnia pracovať v týchto moderných odvetviach.
Ekonómia nás učí, aby sme najskôr zbierali ovocie, ktoré je na dosah. V tomto prípade sú to mladé dievčatá, u ktorých je dnes relatívne nízky záujem o štúdium STEM a existuje tak značný potenciál na zlepšenie,“ uvádza Róbert Chovanculiak, analytik nezávislého Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
