Oplatí sa uplatňovať pôvodné postupy pri práci s hlinou a drevom? Alebo sa všetko vyrába v ohromných fabrikách a státisícových nákladoch? Rozprávali sme sa s dvojicou remeselníkov, rezbárom a hrnčiarom a zisťovali sme, či sú tradičné a poctivé remeslá ešte stále živé.
Rezbár Ivan Slezák: Keď idete do toho naplno, so srdcom, ľudia to vycítia
Predstavte si, že prídete domov a poviete manželke, že v práci dávate výpoveď, pretože sa idete živiť rezbárčinou. Takéto vysvetlenie dal svojej žene rezbár Ivan Slezák. Ale nikdy to neoľutoval.
“Manželka s mojím rozhodnutím súhlasila, no vnútorne som cítil jej obavy a určitú neistotu, či dokážem zabezpečiť rodinu,” spomína dnes Ivan Slezák. “Ale pre mňa to nebola neistota. Keď človek uverí v seba, zacíti, čo má vo svojich rukách, tak z toho získa silný pocit istoty.”
“Kedysi som začal kreslením,” spomína. Ibaže potom ho to z umeleckých smerov odvialo na vojenskú školu, pretože chcel byť kuchár a to bola jedna z možností, kde sa dalo vyučiť. “Varenie je tiež v podstate umenie, keď k tomu tak pristupujete. Je to alchýmia, kde musíte pracovať aj s ingredienciami aj s citom,” hovorí.
(zdroj: Michaela Klanicová)Potom sa jedného dňa dostal k drevu. “Zrazu som precítil tú famóznu energiu, ktorú má drevo. Postupne ma to tak oslovilo, že som začal robiť len s drevom.”
Začínal len tak, popri práci, najskôr iba pre radosť. Potom k drevu pridal aj drôty, naučil sa drotárske techniky a začal pripravovať kúsky aj na výstavy.
“Spojil som drevo, drôty a kameň, polodrahokamy a z toho sa vyvinula taká moja originálna výpoveď.”
Keď pribúdalo nielen klientov, ale aj ocenení z výstav, musel sa rozhodnúť, pretože dve práce sa ťahať nedalo. Tak sa rozhodol. Pomohli mu aj stretnutia s akademikmi, ktorí na výstavách pozitívne hodnotili jeho rezbárske diela a tak nadobudol ďalší kus sebavedomia. Veď aj krátko po našom stretnutí mu prišiel e-mail z Talianska, že získal ocenenie na prestížnej medzinárodnej súťaži.
(zdroj: Michaela Klanicová)“Každé drevo je iné, veľa rezbárov pracuje s lipou, ale ja mám rád orech, ale aj hrušku. Orech je síce veľmi tvrdý na opracovanie, ale má krásnu štruktúru. Je tam toľko obrazov a kazov, ktoré sa dajú krásne dotvoriť,” vysvetľuje a ruky sa mu hýbu, akoby sa dotýkali dreva, o ktorom práve rozpráva.
Nájsť dnes klientov pre rezbárske diela asi nie je jednoduchá práca, Ivan Slezák však vraví, že vždy prichádzali v pravý čas. “Pre mňa je najlepšie, keď sa objavím na výstavách alebo akciách. Keď ide človek do toho naplno, so srdcom, ľudia to vycítia. Osobný kontakt je najlepší marketing.”
Hrnčiar Gustáv Virág: Pec je elektrická, ale inak sa nič nezmenilo
Gustáv Virág patrí medzi najvýznamnejších slovenských hrnčiarov. Tvorí v Slovenskej Ľupči a za hrnčiarsky kruh si sadá takmer každý deň. “Baví ma to stále, čoby nie, ale už zdravie nevládze,” vysvetľuje s tým, že práca za hrnčiarskym kruhom je náročná, keďže je človek stále zohnutý a naklonený doprava.
Gustáv Virág pôvodne ani hrnčiarom byť nechcel. Keď chodil do umeleckej školy, tak so spolužiakmi ich to ťahalo skôr ku kresleniu a maľbe, priečilo sa im robiť s hlinou. Veľa roboty a ešte aj špina. Lenže keď už bolo treba sa za niečo vyučiť, jeho starká, ktorá žila v Slovenskej Ľupči, ho zobrala do dielne Emila Majnholda z neďalekej Ľubietovej. Vtedy to bol chýrny majster, jeden z najlepších. Povedal mladému Gustávovi, nech prinesie nejaké kresby. Doniesol, páčilo sa, tak sa z Gustáva Virága stal hrnčiar.
(zdroj: Veľkopopovický Kozel)Keď sa ho pýtame, či dnes hrnčiarstvo zaniká, odpovie vetou svojho kamaráta: “On už pred pár rokmi povedal, že každý druhý holič je dnes keramikár.” Veľa nezamestnaných si dnes robí rekvalifikačné kurzy na keramikárov. Čo-to sa naučia, ale za štyri mesiace sa nedá pochytiť to, čo sa človek učí roky. “Potom za nami chodia, či aj nám niektorá keramika preteká. No nepreteká. Ale keď sa snažia ušetriť na vypaľovaní a namiesto na 1200 vypaľujú pri 900 stupňoch, tak potom to tak aj vyzerá. Ale nedajú si poradiť, veď v návode na glazúru majú uvedenú nižšiu teplotu.”
Gustáv Virág ešte stále predáva na trhoch. “Aj pred pár dňami sme sa vrátili z Východnej,” hovorí. Dnes majú ľudia záujem o klasickú keramiku, tanieriky, aj džbánky, hrnčeky. Majster keramikár si zaspomína, že najťažšie obdobie bolo krátko po revolúcii. Vtedy záujem o tradičnú keramiku upadol. “Jediné, čo sa predávalo, boli kvetináče. Celé dni som točil kvetináče, aby som sa uživil.”
Paradoxne však hovorí, že najlepšie sa mu ako keramikárovi robilo za totality. Robil vtedy pre štátny podnik, pracoval doma v dieľni, akurát musel vyrobiť za mesiac 810 krčiaškov. Keďže bol šikovný, vedel to urobiť za 15 dní a 15 dní mal potom voľno.
(zdroj: Veľkopopovický Kozel)Zaspomína tiež na časy, keď sa vypaľovalo v poľnej, drevenej peci. “V ohnisku bolo 1700 stupňov, nemal som chlpy ani obočie, všetko bolo opálené. Aj hlinu sme si kedysi nemohli kúpiť v obchode. Išiel som si ju sám kopať, nanosiť, aj pripraviť,” vysvetľuje. Mať keramickú pec bola kedysi veľká investícia. Potrebovali ste aj špeciálnu prípojku elektriny, pretože taká pec spotrebuje veľa energie. A cena? Taká, že by ste za ňu postavili pomaly dom. Ale poľnú pec má vraj stále naloženú tovarom, hoci ju už niekoľko rokov nepoužil. Ale rozmýšľa, že možno ju ešte časom zapáli.
“Robím to už 47 rokov, ale stále sa učím. Stále prichádzam na to, ako si niektoré veci zjednodušiť, alebo ako ich urobiť lepšie. Pretože v hrnčiarstve jediné vylepšenie za celé roky je to, že už nemusím točiť kruhom nohami, ale mám elektrický. A tiež elektrickú pec. Nič ostatné sa ale nezmenilo,” hovorí a trochu sa aj poteší, že záujem o keramiku neustále rastie. Len keby to zdravie bolo lepšie. Viac o práci Gustáva Virága sa dozviete z nasledujúceho videa:
Poctivé pivo Veľkopopovický Kozel si váži a odmeňuje remeselníkov, ktorí stále vykonávajú svoje remeslo tradične a poctivo. Poznáte remeselníka, ktorý je poctivý a zaslúžil by si za to odmeniť? Dajte o ňom vedieť na www.odmena.kozel.sk. Vybraných remeselníkov Veľkopopovický Kozel odmení krčahom na pivo z výroby pána Virága, rovnakým, ako je na obrázku nižšie.
Krčah na pivo z výroby pána Virága, ktorý môžu získať poctiví remeselníci, ktorých môžete odporučiť. (zdroj: Veľkopopovický Kozel)Tento článok vám prináša pivo Velkopopovický Kozel.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
