BRATISLAVA. Zmeny v zákone o rozpočtovej zodpovednosti by sa nemali robiť len kvôli investíciám v doprave, ale aj v ďalších oblastiach, akými sú vzdelávanie, zdravotníctvo, či obrana a bezpečnosť.
Na dnešnej odbornej konferencii týždenníka Trend to konštatoval minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Konferencia bola zameraná na budúcnosť dlhovej brzdy.
Tri alternatívy
Šéf rezortu financií vymenoval tri možné alternatívy k súčasnému zneniu dlhovej brzdy. Prvou je prechod na sledovanie čistého dlhu, druhou zachovanie hrubého dlhu so zrušením klesania sankčných pásiem a treťou možnosťou je zavedenie investičnej výnimky, o ktorej sa diskutuje už dlhšiu dobu.
Zmeny v zákone má pripraviť parlamentný finančný výbor.
"Pre nás je dôležité inšpirovať poslancov Národnej rady (NR) SR, aby vedeli vytvoriť dobrý text novely, ktorý bude plniť podmienky udržania dôveryhodnosti celého zákona, ale aj verejných financií," skonštatoval Kažimír.
Ak by sa zaviedli investičné výnimky, mal by podľa Kažimíra vzniknúť osobitný parlamentný výbor, ktorý by rozhodoval o týchto výnimkách a venoval by sa konkrétnym projektom. Zastúpenie v ňom by malo byť pomerné podľa výsledkov volieb a výnimky by museli byť prijímané trojpätinovou väčšinou.
"Veľká debata je o tom, ako modernizovať krajinu nielen v klasickej podobe výstavby ciest, ale ako pripraviť krajinu pre výzvy budúcnosti," myslí si Kažimír.
Oponenti
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko skonštatoval, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti patrí medzi najkvalitnejšie. Rada si nemyslí, že je potrebné meniť pravidlá dlhovej brzdy.
"Do roku 2025 je vytvorený priestor na investície. Vyrovnaný rozpočet vytvorí do roku 2025 priestor na investície vo výške 16 miliárd eur," vyčíslil Šramko s tým, že úprava preto nie je potrebná ani vhodná.
"Stále je dostatočný priestor, aby sa dokázali vykryť investičné potreby," myslí si predseda fiškálnej rady. Ak by bola investičná výnimka prijatá, môže to podľa neho viesť k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti a zníženiu kredibility verejných financií.
Kažimír však nesúhlasí s názorom, že je priestor na investovanie aj bez zmeny zákona o dlhovej brzde. "Ja nezdieľam názor RRZ z pohľadu toho, že ten priestor tam je," zdôraznil šéf rezortu financií s tým, že postoj rady ho prekvapil. Zároveň avizoval, že ministerstvo ide interne pracovať na výdavkových stropoch. "To znamená, že pripravíme niekoľko modelov," avizoval.
Rezort ich však chce najprv niekoľko rokov testovať. Pokiaľ ale nedôjde k zmenám zákona o dlhovej brzde minimálne v oblasti financovania dlhu, Kažimír nebude súhlasiť so zavedením výdavkových stropov ako ďalšieho pilotného projektu.
Rozpočtová rada tiež upozorňuje na možné zlepšenia v zákone. Chýba napríklad termín zákonom predpokladaného zavedenia záväzných výdavkových limitov a stanovenie základných princípov ich fungovania. Šramko tiež upozornil na to, že RRZ nepredkladá stanovisko k návrhu rozpočtu na rokovanie parlamentu napriek mandátu monitorovať a hodnotiť vývoj hospodárenia SR. Zákon tiež nestanovuje termín a veľkosť zníženia výšky dlhu v prípade, že sa nachádza v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
