Slovák Lukáš Ondrišák s tímom Jávanov inšpiruje svojím príbehom a etickým prístupom ďalšie biznisy v Indonézii.
Niektoré kokosové palmy druhu nucifera vyrastú až do výšky dvanásť metrov. Na ne si trúfnu vyliezť naozaj len Indonézania, čo sa s lezením v krvi narodili.
Stotridsaťosem farmárov z centrálnej Jávy lezie hore a dolu dvakrát denne, aby zozbierali sladký nektár na výrobu kokosového cukru. Odkupuje ho od nich spoločnosť Divine Spices, ktorá má na Slovensku obchodné meno Chute Indonézie.
Zelená káva je ďalším novým produktom (zdroj: Chute.sk)„Každý farmár má na svojom pozemku asi desať paliem. Jedna palma dáva nektár aj tridsať rokov,“ vysvetľuje Lukáš Ondrišák. So svojím trojčlenným tímom Jávanov spolupracuje s miestnymi farmármi na výrobe zdravého kokosového cukru. Nektár možno z palmy zbierať po siedmich rokoch, až vtedy je dosť sladký.
„Sú však farmári, ktorí ho zbierajú od tretieho roka, lebo im ide o kvantitu. Firmy, ktorým ho predajú, potom miešajú kokosový cukor s trstinovým, aby podstatne znížili výrobné náklady a zarobili na úkor zdravia konzumentov,“ vysvetľuje Lukáš. Nie je teda kokosový cukor ako kokosový cukor.
Štyridsaťtri krokov
Dažďová voda, láska farmára a starostlivosť o pôdu – to sú podľa slovenského podnikateľa tri predpoklady, aby palma dala najsladší nektár.
„Ak hnojiť, tak len prírodným kompostom alebo hnojivami od zvierat. Kompostuje sa dvakrát do roka. Raz mesačne si ručne pokosia pozemok,“ vymenúva L. Ondrišák čo vyžaduje pôda, z ktorej palmy rastú.
