Mjanmarčanom zostala trať okolo Rangúnu ako dedičstvo ešte po britských kolonizátoroch. Na trase dlhej 45,9 kilometra zastavuje na 39 staniciach a denne prepraví až 150-tisíc cestujúcich.
Akeby len cestujúcich! Vlak si to šinie po koľajniciach okolo tržníc s ovocím, zeleninou a zvieratami. K ľuďom sa postupne pridávajú obrovské baly ryže, kapusty, paradajok, živé sliepky, ktoré miestni dokážu nakúpiť a do vozňov nahádzať neuveriteľnou rýchlosťou.
Cestujúci čakaj ú na svoj spoj (zdroj: Jana Čavojská)Nemusíte sa báť ani hladu. Bufetári prechádzajú priamo uličkou a ponúkajú rôzne dobroty. S jedlom a nápojmi však radšej opatrne. Vo vlaku nie sú žiadne toalety.
Za dvadsať centov
Lístok pre cudzinca stál ešte pred pár rokmi dolár. Päťkrát viac než pre miestnych. Do špeciálnej knihy musel navyše zapísať svoje meno, štátnu príslušnosť a číslo pasu. Nemohli ste zaplatiť ani v miestnej mene, v kyatoch.
