Arménsko vás prekvapí dobrými ľuďmi a ochotou pomáhať

Ak vás viac ako múzeá, hrady a zámky fascinuje nátura obyvateľov, ich história a ľudské príbehy, Arménsko je krajina, ktorá by mala byť na prvých priečkach vášho zoznamu.

S Arménmi sa osud nikdy nemaznal. Napriek tomu patria k výnimočne veselým a štedrým národom. Práve oni vytvorili svetovú humanitárnu cenu Aurora Prize. Iniciatíva oceňuje ľudí, ktorí konajú výnimočné dobro vo svete, neváhajú riskovať svoj život a pomáhať.

Skúšok a príkorí si krajina ležiaca medzi Gruzínskom, Azerbajdžanom, Tureckom a Iránom zažila neúrekom, vrátane jednej z najničivejších genocíd v novodobých dejinách. Keď bola Turecku začiatkom dvadsiateho storočia prisúdená západná časť Arménska, Turci začali s násilným vysídľovaním z oblasti. V rokoch 1915 – 1917 prišlo o život viac než milión Arménov. Ďalším sa podarilo ujsť do desiatok krajín v Európe a vo svete. Kvôli genocíde majú dodnes obe krajiny napäté vzťahy a uzavreté hranice.

V roku 1988 nasledovalo zemetrasenie, pri ktorom prišlo o život dvadsaťpäť tisíc Arménov. Rozpad Sovietskeho zväzu rozvíril ekonomický kvas, ktorý narušila v rokoch 1992 – 1994 vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Na oboch stranách zahynulo spolu približne 50 - tisíc civilistov a vojakov, takmer milión ľudí utieklo zo svojich domovov.

Genocída, zemetrasenie, vojna

„Boli to časy temnoty. Zažívali sme jednu krízu za druhou. Na druhej strane vnímame deväťdesiate roky ako obdobie utužovania priateľstiev, susedských vzťahov a rodiny. Pomáhal každý každému, bez ohľadu na to, či išlo o člena rodiny, suseda, či pocestného z ulice,“ spomína pre PROFIT jerevanská sprievodkyňa, absolventka filológie na Jerevanskej štátnej univerzite Lillit Sahakyanová (25) na obdobie, keď vojna o Náhorný Karabach priviedla krajinu k blokáde vnútrozemia Arménska zo strany Azerbajdžanu a Turecka.

Aurora (zdroj: Aurora Prize)

Vojnový stav spôsobil energetickú a potravinovú krízu. Ľudia mrzli v bytoch, kúrili knihami, regály v potravinách zívali prázdnotou. „Pamätám si, ako sme sa všetci stretávali na večeri. Naša rodina mala zásoby oleja a zemiakov. Susedia nosili paradajky, ďalší múku a všetci spolu sme sa stretli pri stole. V tej dobe sme presne cítili, čo to znamená humanita a komunita.“

Oceňujú pomoc

Arméni si aj dnes, viac než storočie po genocíde, spomínajú na pomocnú ruku, ktorú im nezištne poskytli iné krajiny. Arménski miliardári a filantropi sa rozhodli každoročne odmeniť sumou jeden milión amerických dolárov snaženie tých, ktorí svoj život nasadzujú v boji za humanitu a záchranu životov ostatných.

Iniciatíva Aurora Prize vyzdvihuje humanitárne aktivity výnimočných osobností z celej planéty. Záštitu nad ním prevzal americký herec George Clooney a v komisii sedí množstvo laureátov a nositeľov Nobelovej ceny za mier. Svetová cena „dobra“ vzbudila v Arménsku toľko nadšenia, že ako jeden z hlavných partnerov ju finančne podporuje aj výrobca legendárneho arménskeho brandy Ararat.

Lekár a pacienti

Tohtoročnú arménsku cenu za humanitu v sume jedného milióna amerických dolárov si odniesol Tom Catena, americký lekár a misionár pôvodom z Amsterdamu, ktorý roky ako jediný lekár – misionár ostal ošetrovať pacientov v sudánskych Nuba Mountrians aj počas vojny a vojnových konfliktov, keď ostatní zdravotnícki pracovníci z krajiny utiekli. Komisia ho vybrala spomedzi 550 nominácii zaslaných zo šesťdesiatich krajín sveta.

V Arménsku (zdroj: Júlia Mekyňová)

Tom Catena pracuje v nemocnici Mother of Mercy Catholic Hospital sedem dní v týždni, dvadsať štyri hodín denne a počas jednej dennej pracovnej doby ošetrí približne päťsto pacientov. Pacienti za ním merajú cestu pešo aj sedem dní, aby im „doctor Tom“ ošetril zranenia z bombových útokov, od fraktúr kostí cez podvýživu až po maláriu. Oficiálne odhady hovoria, že ošetrí približne päťsto pacientov denne a vykoná približne tisíc operačných zákrokov. „Každý jeden človek na svete môže prispieť a pomôcť vo svete,“ povedal štíhly pokojný lekár na tlačovej konferencii pri príležitosti slávnostného udeľovania cien Aurora.