Na tristo hektároch viníc na pahorkoch okolo Strekova by sa dalo vyrobiť 2,7 milióna fliaš vína. Vyrobia však len asi päť percent. Strekov, aj to nie menovite, ale ako časť Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, figuruje najmä na etiketách zo zadnej strany vínnych fliaš.
Hrozno z tejto dediny v okrese Nové Zámky obsahujú malokarpatské vína ako Karpatská perla alebo Matyšák, vína zo Skalice od Masaryka alebo aj zo Château Topoľčianky. Mnohé z nich získali zlato či striebro na renomovaných zahraničných súťažiach.
Hrozno slávnejšie ako víno
Tomáš Kasnyik (zdroj: Ján Blažej)„Ja som pre Slovensko objavil hrozno zo Strekova!“ bil sa vraj pred redaktorom magazínu Brejk do pŕs skalický vinár Alojz Masaryk.
„Už roky ho nakupujem od kamaráta Ondra Korpása.“ Pridanú hodnotu v podobe špičkových prívlastkových vín strekovskému hroznu dávajú inde a iní a majú z toho náležitý zisk.
Je to v poriadku? Profit sa na to pýta legendy slovenských šľachtiteľov, sedemdesiatnika Ondreja Korpása, dnes dôchodcu. Aj so synom Ondrejom šľachtia miestne odrody viniča hroznorodého, vyrábajú hrozno i vlastné vína.
Odpovedá aj predseda strekovského poľnohospodárskeho družstva, vinár Tomáš Kasnyik. Ten si myslí, že je určite lepšie doviesť výrobu do konca. Je to však o profesionalizácii produkcie popri prácach vo vinohrade aj o množstve ďalších, finančne i časovo náročných činností.
Strekovčania majú zväčša iba desať- až tridsaťárové vinohrady. Je to krásny koníček popri inom zamestnaní.
