Nikto pri tom nemusí z kabíny auta vystrčiť ani nos. Najmä vo Švajčiarsku, ale aj v ostatných alpských krajinách je niekoľko skratiek – tunelov, cez ktoré veľmi operatívne prevážajú autá vo vlakoch. Funguje to jednoducho, rýchlo a spoľahlivo.
Vlaky chodia podľa švajčiarskych hodiniek. Stačí počkať, kým zdvihnú závory, a cez nájazdovú rampu vyjsť na plošinu vagóna. Hlavne nezaparkovať medzi vozňami, zaradiť rýchlosť a zatiahnuť ručnú brzdu. Trasa v čiernej diere meria nanajvýš niekoľko minút a ušetrí aj stopäťdesiat kilometrov údoliami okolo vysokých kopcov. Prvý dopravný tunel postavili v roku 1670 Francúzi.
Švajčiari majú v súčasnosti pod Alpami najdlhší železničný tunel sveta – Gotthardský pätný tunel. Otvorili ho minulý rok. Meria takmer 58 kilometrov. Cestujúcim z Milána do Zürichu skrátil triapolhodinovú cestu o hodinu. V maximálnej prevádzke tu rátajú až s dvestopäťdesiatimi vlakmi denne. Slovenské tunely nelámu žiadne rekordy a nie sú ani v prvej stovke najdlhších.
Rekordérom na Slovensku je z dvojkoľajových Bujanovský tunel na hlavnej železničnej trati z Popradu do Košíc pri Margecanoch. Meria 3,4 kilometra. Najdlhším jednokoľajovým je 4,7-kilometrový Čremošniansky tunel na strednom Slovensku.
Druhým najdlhším vlakovým tunelom sveta je Seikan v Japonsku. Meria takmer 54 kilometrov, čo je o necelé tri kilometre viac ako tretí najdlhší Yulhyeon v Južnej Kórei. Štvrtý je opäť na území starého kontinentu – Eurotunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou meria 50 a pol kilometra.
