Individualizmus naráža rýchlo na dno. V práci treba byť tímový hráč

Všetci máme osobného bankára, svoj osobný účet, osobného trénera, máme vlastné identifikačné číslo. Všetko je dnes až príliš individualistické.

Keď človek nastúpi do firmy, ihneď mu určia osobné ciele. Každý deň je v práci osem, desať, nezriedka aj viac hodín, nie preto, aby bola úspešná firma, ale aby bol úspešný on sám. O to vlastne jednotlivcovi ide. Efektivita jednotlivca má však limity.

„Dobrým príkladom je šport. Je viac kolektívnych ako individuálnych disciplín. Medzi bežnými ľuďmi sú obľúbenejšie kolektívne športy. Ak do firiem prenesieme ľudovú múdrosť o tom, že viac hláv – viac rozumu, mali by sme fungovať lepšie. Je to všeobecne akceptovaný predpoklad. Lenže vo firmách sa to neprejavuje,“ hovorí Ján Uriga, senior manažér v poradenskej spoločnosti PwC.

Kríza v rokoch 2007 až 2009 trh prečistila. „Ak sa pozrieme na to, ktoré firmy padli a ktoré prežili, tak pozorujeme niekoľko zaujímavých elementov. Keď sa vo firme zníži kvalita alebo predaj, tak šéf konštatuje – je tu niečo zlé, musíme zabrať. Človek nie je lenivý a pochopí, takže pracuje usilovnejšie. Lenže, najmä na sebe. To sa stalo aj firmám, začali viac pracovať, ale aj tak stroskotali,“ vysvetľuje J. Uriga.

Firmy, ktoré prežili, urobili po ohlásení zmeny zásadnú vec. Šéf nerozohnal ľudí do kancelárií či výrobných hál s príkazom, aby robili viac.

Naopak, navrhol urobiť tímy zložené z rôznych ľudí, ktoré budú spoločne hľadať riešenia. Aj tu platí hypotéza, že najväčšie inovácie vznikli spoluprácou ľudí z viacerých odborov.

Stručne sa dá povedať, že nie je dôležitá iba individuálna, ale aj tímová výkonnosť. Hovorí sa tomu múdrosť tímov. Viac ľudí viac vymyslí.

Rôzne dresy

J. Uriga naznačuje, že existuje päť princípov, ktoré vedia vytvoriť vysoko výkonný tím. Najprv je pracovná skupina, kde každý člen má svoje ciele, orientuje sa na vlastnú výkonnosť a všetci sú od seba nezávislí. Aj takéto skupiny môžu byť výkonné, ale každý hráč ma iný dres.