PETR DOBRÝ je zakladateľ iniciatívy Slepica v nouzi, v rozhovore pre SME vysvetľuje, že nosnica v klietke má životný priestor asi taký veľký, ako je kancelársky papier.
Predpokladá, že veľkochovatelia sami s klietkovým chovom neprestanú a neverí ani na zásah politikov. Dúfa, že s klietkovým chovom nakoniec skoncuje až záujem zákazníkov o vajcia z voľného chovu.
„Verím zákazníkom, pretože ich sila je ohromná,“ vraví Dobrý.
Vyradiť z ponuky vajcia z klietkového chovu do roku 2025 sa zaviazal napríklad nemecký reťazec Lidl a v piatok aj britský reťazec Tesco.
Petr Dobrý, zakladateľ iniciatívy Slepica v nouzi. (zdroj: Archív P.D. )Čo presne robíte?
„Snažíme sa chovateľov motivovať, aby ľuďom umožnili odkúpenie vyradených sliepok. Prečo zbytočne posielať nosnice po prvom roku života na bitúnok, keď za ne dostanú približne rovnaké peniaze. Sliepky tak po roku neskončia ako potrava pre iné zvieratá, ale budú ešte nejaký čas žiť a znášať vajíčka u niekoho na záhrade.“
Koľko sliepok ste už takto odkúpili?
„Musím sa zasmiať, pretože toto je najčastejšia otázka, ktorú od novinárov dostávam. A vždy na ňu odpovedám, že to vôbec nie je dôležité a nejde to ani spočítať.“
Koľko ich bolo?
„Tipujem okolo desaťtisíc sliepok ročne.“
Vajcia z klietok: aký majú sliepky priestor a prečo to chovateľom vyhovuje Čítajte Ako prebieha výkup sliepok z klietkových chovov?
„Veľkochovy vyraďujú sliepky asi dvakrát ročne. Keď sliepka začne zhadzovať perie, stáva sa pre veľkochovateľa neperspektívnou, pretože mesiac bude znášať oveľa menej vajec.
Prebieha to tak, že buď si idete pre sliepku do veľkochovu sami na vlastnú päsť, alebo vám to vieme zabezpečiť. Na našej webovej stránke si záujemca vypíše takzvaný adopčný formulár, cez ktorý nám dá o sebe vedieť. Keď veľkochov oznámi termín vyraďovania, tak naplánujeme trasu a dotyčnému oznámime, kedy mu sliepky dovezieme.“
Je to možné len v čase, keď chovatelia vyraďujú málo znášajúce nosnice?
„Áno. Pri tejto príležitosti niektoré chovy urobia na týždeň vyraďovanie, keď si tam ľudia môžu prísť sliepky kúpiť. Niekedy o tom informujú na webe, ale oveľa častejšie o tom neinformujú, pretože im to je úplne jedno, či ich predajú, alebo pošlú na bitúnok. Na rovinu vám poviem, omnoho viac je takých veľkochovov, ktorým sa s predajom v malom nechce vôbec zaoberať a sliepky po prvom roku posielajú na smrť. Nahradia ich novými nosnicami, ktoré sú pripravené znášať vajce každý deň a ročný cyklus sa opakuje.“
Nie je to pre sliepku príliš veľký stres, ak ju po roku vytiahnu z klietky a niekto si ju odvezie domov na záhradu?
„Stáva sa, že možno jedna z dvesto sliepok nám zdochne v aute cestou. Ale to o ničom nevypovedá - nosnica môže byť chorá alebo je to pre stres, prípadne jej spôsobili úraz, keď ju ťahali z klietky. Podstatné je, že zachránené sliepky sa dožívajú na novom mieste jeden až tri roky. A to sa počíta.“
“Hydinárom vždy kontrujem, že keď sú podľa nich tie sliepky v klietkach také šťastné, prečo na škatule nenamaľujú klietky, ale dávajú tam zelenú trávu.
„
Väčšina z tých ‚neperspektívnych‘ nosníc aj tak skončí na bitúnku.
„Je to tak. Pre tie sliepky, ktoré nedokážeme vykúpiť, sa objedná kamión, kde sa vyradené nosnice natlačia hlava-nehlava do prepraviek. V kamióne môžu čakať bez vody či jedla aj do druhého dňa, kým sa dostanú na rad. Na bitúnku ich zavesia na jazdiaci pás, kde sú zavesené na jednej nohe jedna za druhou. Visia dolu hlavou, omráčia ich a niečo ako cirkulárka im podreže krk.“
