Ale práve poľovníci zachraňujú a zvyšujú stavy zvierat v oblasti. Už ich majú toľko, že začali s niekoľkomesačným presunom časti zvierat na územia, kde ich vyhubili pytliaci.
V čase, keď Willy Pabst z nemeckého Hamburgu štartoval projekt rezervácie a po- ľovného revíru Sango, považovali ho mnohí z tých, ktorí si hovoria ochranári, za ďalšieho zabijaka a likvidátora posledných zvyškov divožijúcich zvierat. Po rokoch ho aj vtedajší nepriatelia dávajú za príklad. Podnikateľ W. Pabst sa hlási k poľovníkom a ctí si poľovnícke tradície.
Sango sa zaviazalo ochraňovať ekologickú integritu regiónu prostredníctvom zachovania neporušených ekosystémov. Napriek tomu, že park financujú z deväťdesiatich percent poľovníci a poľovačky, podarilo sa vychovať z niekoľkých kusov zvierat veľké stáda antilop, koní a slonov, ktoré sú prenasledované prirodzenými predátormi. Zhruba desať percent príjmu parku tvorí fotosafari.
„Na čas premiestňovania zvierat nemôžeme garantovať žiadne presné plány. Prvoradé sú zvieratá, ktoré musíme sledovať a prispôsobovať sa im,“ hovorí Henning Pommée, koordinátor médií pre translokáciu zvierat z prírodného parku Sango.
Wilfried Pabst (zdroj: Vladimír Kampf)Po kravách divočina
Začalo sa to chovom dobytka. Lucas Mosty a Despard Bridges, synovia misionárov z Argentíny, sa rozhodli založiť spoločnosť na chov dobytka. V roku 1919 začal fungovať Devuli Ranch. Nebol to malý podnik.
