FRANKFURT NAD MOHANOM, BRATISLAVA. Pred 60 rokmi 1. augusta 1957 bola založená Deutsche Bundesbank, centrálna banka Spolkovej republiky Nemecko, skrátene nazývaná aj Bundesbank.
Je nielen súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, ale aj jej najsilnejším a najvplyvnejším členom.
História banky je úzko spätá s kritickou menovou a hospodárskou situáciou Nemecka po skončení druhej svetovej vojny.
Viaceré navrhované riešenia menovej krízy zo strany nemeckých odborníkov (napríklad Ludwiga Erharda v roku 1944, Adolfa Webera v roku 1945, či Wilhelma Köhlera v roku 1947), boli víťaznými mocnosťami, Francúzskom, Spojenými štátmi americkými (USA) a Veľkou Britániou, odmietané.
Nemecká menová reforma
Vzhľadom na nelichotivú situáciu v povojnovom Nemecku sa nakoniec západné mocnosti rozhodli krajinu ekonomicky a hospodársky obnoviť.
Na základe dohôd všetkých zainteresovaných strán začali od roku 1947 koordinovať rodiacu sa menovú reformu "otcovia nemeckej marky" Edward A. Tenenbaum a Karl Bernard.
Na území západnými mocnosťami okupovaných zón bola 1. marca 1948 založená Banka nemeckých krajín (Die Bank der deutschen Länder), predchodkyňa súčasnej Deutsche Bundesbank.
Vychádzala z dvojstupňového systému centrálnych bánk a ako model jej slúžil Federálny rezervný systém (FED) v USA, sústava bánk a súvisiacich inštitúcií, spoločne vytvárajúcich centrálnu banku.
Nová mena - nemecká marka
Začiatok nahrádzania bezcenných ríšskych mariek novou menou - nemeckou markou (Deutsche Mark) oznámil 21. júna 1948 cez rozhlas riaditeľ Úradu pre hospodárstvo v správe Trojzóny - Ludwig Erhard (predseda Rady centrálnej banky v rokoch 1948 až 1957).
Nemecká menová reforma sa po druhej svetovej vojne stala prvým a najdôležitejším predpokladom pre hospodársku konsolidáciu Nemecka, organizačne zjednodušila pomoc, prichádzajúcu v rámci Európskeho programu obnovy (European Recovery Program), známejšieho aj pod označením Marshallov plán.
Novovytvorená banka získala nezávislosť na štátnych orgánoch od septembra 1949 a od roku 1951 aj na západných spojencoch.
Zákon o bankách
Výsledkom snahy zabezpečiť vydávanie bankoviek a meny na jednom mieste bolo prijatie zákona o bankách 26. júla 1957 s platnosťou od 1. augusta 1957, ktorým došlo k zrušeniu dvojstupňovej štruktúry systému centrálnych bánk.
Na základe zákona tak boli Banka nemeckých krajín, jednotlivé spolkové centrálne banky a Berlínska centrálna banka pretransformované do jedinej centrálnej inštitúcie - Deutsche Bundesbank.
Centrálne banky jednotlivých spolkových krajín prestali byť nezávislými bankami vydávajúcimi bankovky a stali sa regionálnymi zastúpeniami centrálnej Bundesbanky.
Jej najvyšším rozhodovacím orgánom sa stala Rada centrálnej banky. Prvým prezidentom bol od 1. augusta 1957 do 31. decembra 1957 jeden z otcov menovej reformy Karl Bernard. Súčasným prezidentom, zvoleným do funkcie 1. mája 2011, je Jens Weidmann.
Keď prebrala zodpovednosť za spoločnú európsku menu Európska centrálna banka, bola 30. apríla 2002 prijatá novela nemeckého zákona. Deutsche Bundesbank sa stala neoddeliteľnou súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, s povinnosťou plniť úlohy ESCB, najmä udržať cenovú stabilitu a zabezpečiť vykonávanie domácich a medzinárodných platieb.
