Kráľovská záložňa predišla vzniku bánk a umožnila požičiavanie peňazí nemajetným vrstvám. Táto história finančníctva v Uhorsku sa začala písať v Bratislave.
V roku 1773 uhorská kráľovná Mária Terézia zakázala jezuitský rád a koruna prevzala patronát nad cirkevnou univerzitou v Trnave. V tomto istom roku vydáva panovníčka zakladajúci dekrét Uhorskej kráľovskej záložne so sídlom v Bratislave.
V Uhorsku vtedy ešte neexistovali banky, a k peniazom sa dalo dostať len súkromnými pôžičkami. Záložňa bola v skutočnosti prvá štátna finančná úverová inštitúcia. Transakcie kryla kráľovská pokladnica, uvádza sa na internetovej stránke akciovej spoločnosti BÁV.
Bratislava bola v tom čase hlavným mestom Uhorska, sídlom parlamentu, ale aj centrom obchodu, cechov a manufaktúr. Ale rovnako ako Trnavská univerzita, aj táto inštitúcia sa sťahuje z Bratislavy do Budapešti, ktorá vyhráva súperenie o metropolu Uhorska.
Udialo sa to v roku 1787 už za panovania Jozefa II., syna Márie Terézie. V Bratislave pôsobiila ďalej už len ako filiálka, Filial Versatzamt, a v roku 1850 zaniká.
Stále Na čele.
Akciová spoločnosť BÁV pre komisionálny obchod a záložný úver (BÁV Bizományi Kereskedőház és Záloghitel Rt) má dnes v Maďarsku viacero pobočiek, prevádzkuje okolo sto záložní a okrem požičiavania peňazí výmenou za zálohu vlastní aukčné siene, ponúka služby ako reštaurovanie starožitností, školenie odhadcov a obchoduje s investičným zlatom.