Pomáhala mužovi, ktorý nedokázal udržať stolicu a úrady mu povedali, že môže chodiť autobusom. Radila aj žene, ktorá neustále bojovala s infekciami, no zamietli jej invalidný dôchodok.
KATARÍNA FEDOROVÁ vedie právnu poradňu, v ktorej pomáha ľuďom s ťažkými ochoreniami a zároveň predsedá združeniu Hematologický pacient. V rozhovore pre SME hovorí o tom, v čom zlyhávajú úrady a aké sú najväčšie úskalia sociálneho systému na Slovensku.
Po štyroch rokoch sa ľuďom, ktorí majú vážnu chorobu alebo nejaký hendikep, zvýšili sociálne príspevky od štátu o pár centov. Sú totiž naviazané na životné minimum, ktoré narástlo. Ako na to ľudia zareagovali?
„Určite je pozitívne, že sa zvýšilo životné minimum a s ním aj príspevky. Lenže to, že sa zvýšilo o niečo vyše eura, je skôr vtip. Ak sa totiž nejaký príspevok počíta ako niekoľko percent zo životného minima, zvýšenie je nepatrné. Na druhej strane to, čo my považujeme za malú sumu, môže úplne inak vnímať človek, ktorý počíta každé euro.“
Nemalo sa životné minimum zvýšiť už skôr? Štyri roky bolo úplne rovnaké.
„Nie som ekonómka, takže to, či sa malo, alebo nemalo zvýšiť, neviem posúdiť. Ale ak by sme sa bavili o tom, či dokážu jednotlivé príspevky pokryť to, čo majú kompenzovať, tak to si neviem predstaviť. Napríklad príspevkom 11 eur by ste si mali pokryť náklady na diétne stravovanie.“
Dôchodky zvýšia aj invalidom a vdovám. Kedy a o koľko? Čítajte Ak sa ľuďom stane úraz, ochorejú alebo potrebujú sociálnu službu, vedia sa zorientovať v tom, za kým majú ísť a aké príspevky žiadať?
„Určite nie. V poradni sa najčastejšie stretávam s ľuďmi, ktorí náhle ochorejú či už na onkologické ochorenie, majú poruchy imunity, reumatické či genetické choroby a skutočne nevedia, čo majú robiť. Väčšinou mi povedia, čo im bolo diagnostikované a chcú, aby som ich nasmerovala. Takýchto ľudí mám dokonca najradšej, pretože ich viem podchytiť hneď na začiatku, čím sa vyhnú veľkej frustrácii. Mnohí ľudia totiž tým, že sa nevedia zorientovať v systéme, žiadajú aj o veci, na ktoré nemajú nárok. Ak pošlú desať žiadostí a príde im desať odmietnutí, tak ako sa môžu cítiť?“
Nikto ich neusmerní ani v nemocnici, ani na úrade práce?
„Samozrejme, nejaké rady dostanú všade. Ale napríklad na úrade práce ich usmernia len v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia a v Sociálnej poisťovni len v oblasti invalidity. Lekári im takisto vedia poradiť, ale len ak ovládajú tabuľky, podľa ktorých sa príspevky priznávajú. Ak chcú ľudia dostať komplexnú informáciu, mali by sa ozvať pacientskym združeniam pre jednotlivé ochorenia alebo Centru právnej pomoci."
Aké sú najväčšie úskalia pri posudzovaní ťažko postihnutých či vážne chorých ľudí a vo vyplácaní príspevkov?
