Pre Slovensko znamenajú švajčiarske dôchodky často spomínané klišé. Majú však ďaleko od reality. Dôvodom pritom nie je legislatívne prostredie, ale pasivita mladých, ktorí sa o svoju budúcnosť veľmi nestarajú.
Na porovnanie, v bohatej alpskej krajine je penzijný systém postavený na kombinácii priebežného a kapitalizačného piliera, ktorý dopĺňa individuálne investovanie. Podobne ako na Slovensku.
Seniori, ktorí v obchode počítajú každé euro, môžu dlho rozprávať o tom, že v praxi je to inak. A zrejme aj naďalej bude. Nevýhodu prvého priebežného piliera je, že odvody zamestnancov sa rovno použijú na penzie.
Lenže seniorov pribúda a mladých je menej. Matematika nepustí, časom sa buď opäť predĺži vek odchodu do dôchodku, znížia sa vyplácané dávky, alebo sa zvýši daňovo-odvodové zaťaženie.
Druhý pilier, ktorý je tu od roku 2005, má systém vyvážiť, najmä mladí si odkladajú peniaze, ktoré sa neskôr vrátia iba im. Vstup do systému je však po viacerých zmenách dobrovoľný.
Podľa analýzy vládneho Inštitútu finančnej politiky doň vstúpilo len 30 percent mladých, ktorí sa prvý raz zamestnali.
Optimistický scenár
„Nízky podiel vstupujúcich zvyšuje súčasné príjmy penzijného systému na úkor budúcich výdavkov,“ upozorňuje analytik Inštitútu finančnej politiky Tomáš Rizman.
Dodáva, že politiky vedúce k vyššej účasti v druhom pilieri pozitívne ovplyvnia saldo penzijného systému až po roku 2080.

„Po tomto roku však dodatočný výpadok príjmov prevážia nižšie budúce výdavky a saldo penzijného systému bude lepšie v scenári s vysokou účasťou v druhom pilieri.“ To je optimistický scenár.