Výroba morskej soli sa nezaobíde bez čerstvého vetra a horúcich slnečných lúčov. Odparovanie morskej vody v plytkých nádržiach – asi najstaršia metóda na výrobu soli vôbec – sa dodnes používa aj v talianskom meste Cervia.
Ponad vodné nádrže, ktoré zvrchu pripomínajú zeleno-modrú šachovnicu, preletí kŕdeľ volaviek, v diaľke s ďalekohľadom sledujeme takmer tri tucty plameniakov, ktoré ešte neodleteli do Afriky.
A možno ani neodletia,hoci na hniezdenie si cez letné mesiace budú musieť nájsť iné miesto. To aktuálne teraz leží v jednej z desiatok prírodných nádrží určených na výrobu soli.
A nie hocijakej. „Soľ z Cervie je výnimočná, iná ako v ostatných oblastiach Talianska aj Európy. Hoci sa dnes neprodukuje vo veľkom množstve, je spojená s vyše dvetisícročnou tradíciou, ktorú si tu ctia dodnes,“ hovorí sprievodca a biológ Giovanni Bettoli.
Jazierka v Camillone (zdroj: Davide Perfetti)Pred dvoma rokmi sa dostala aj do finále Sofi Awards – akýchsi svetových Oscarov v kategórii jedla. Používa sa pri výrobe vychýreného parmezánu. Bratia Gardiniovci, slávni výrobcovia čokolády, ju pridávajú do vybraných mliečnych tabuliek.
A hoci soľ má prívlastok sladká, s cukrom by ste si ju na jazyku poplietli len ťažko. Pomenovanie dostala preto, že počas zdĺhavého procesu výroby sa z nej oddeľujú ťažké kovy, uhličitany a sulfáty, čím stráca všetku horkosť.
Živé múzeum
Hoci tradičný zber soli v roku 1959 v Cervii vystriedal mechanický, zákulisie pôvodnej ručnej práce sa dá vystopovať aj dnes, a to nielen v múzeu soli MUSA. Pôvodné nástroje na rozbíjanie kryštálov a zhŕňanie soli, ako aj tradičný oceľový čln, ktorým sa kanálom privážala do mesta, švihnutím prútika ožívajú pod holým nebom v Camillone – poslednom zachovanom komplexe jazierok na zber soli ručným spôsobom.
