BRATISLAVA. Vláda síce podľa premiéra Roberta Fica zo Smeru urobila na nového predsedu Úradu pre verejné obstarávanie „transparentné výberové konanie“, no aj tak nakoniec uspel uchádzač, ktorého víťazstvo bolo známe už niekoľko týždňov.
Novým predsedom úradu, ktorý dohliada na zákonnosť tendrov za päť až sedem miliárd eur, má byť advokát Michal Hlivák.
Vládnu nomináciu ešte musí odhlasovať parlament, čo sa očakáva v septembri.
Čo rozhodlo?

Konkurz na funkciu predsedu prebehol v stredu, každý z deviatich uchádzačov mal na prezentáciu polhodinu aj s otázkami. Mimovládne protikorupčné organizácie kritizujú, že je to nepatrične málo času a vláda celý konkurz robila narýchlo.
„Ministri by mali teraz dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysvetliť, v čom Miroslav Hlivák prevýšil iných kandidátov a na základe čoho sa ministri dokázali tak rýchlo rozhodnúť, na základe verejného vypočutia to asi nebolo,“ komentoval proces riaditeľ nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla.
Nominácia Hliváka bola známa už hodinu po skončení verejného konkurzu.
To, že výberové konanie vyhral práve Hlivák, nie je prekvapenie. Už prinajmenšom týždeň sa podľa informácií SME o ňom hovorilo ako o víťazovi, ale ako o favoritovi sa o ňom hovorilo ešte predtým.
Prvýkrát takúto informáciu zverejnil denník Pravda ešte 10. augusta. „Keď to vyšlo, telefonoval som s redaktorkou a poďakoval som sa jej, že ma označila za favorita,“ reagoval na článok Hlivák.
Jednoznačné víťazstvo advokáta sa nedá pripísať ani výrazným rozdielom medzi uchádzačmi, pretože kandidovala aj terajšia predsedníčka Zita Táborská či právnik úradu Peter Kubovič. Fico po konkurze vyhlásil, že odporučili niekoho mimo úradu, aby tam priniesol nový pohľad.
Kažimír: Viac peňazí nedostanete
Na stredajšom verejnom vypočutí kandidátov sa ukázalo, že Hliváka do procesu nominovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Počas verejného vypočutia aj po ňom Hliváka sprevádzal dekan fakulty Eduard Burda.
Napriek tomu sa medzi politikmi hovorí, že Hlivák na vedenia ÚVO v skutočnosti dosadila koaličná strana Most-Híd.
„Úrad si musím zanalyzovať. Neformálne má každý povestných sto dní, tie rád využijem,“ povedal po konkurze samotný Hlivák. Avizuje, že si chce preštudovať vnútornú agendu a procesy na úrade.
Počas samotnej verejnej prezentácie Hlivák predostrel ambiciózne plány, miestami ho za to kritizovali ministri zo Smeru. Navrhol napríklad vyššiu profesionalizáciu pracovníkov úradov či zriadenie profesijnej komory podobnej, ako majú notári, advokáti či exekútori.
Minister financií Peter Kažimír (Smer) reagoval začudovane, odkiaľ by na to Hlivák chcel vziať zdroje. „Prezentácia vášho projektu ma trochu vyrušila. Každý z vás uchádzačov si musí uvedomiť, že nový predseda nepreberá šek zo štátnej pokladnice na vyšší rozpočet úradu,“ povedal Kažimír a dodal, že úradu už v posledných rokoch zvyšovali rozpočet práve preto, aby si najal kvalitných ľudí.
Prezentáciu kritizoval aj vicepremiér pre investície Peter Pellegrini (Smer): „Sme malá krajina, kde by sme nemali nafukovať veci tam, kde ich nafukovať netreba a snažme sa radšej verejné obstarávanie zjednodušovať, aby okolo neho nebolo množstvo organizácií.“
Riešil Gabčíkovo
Hlivák je advokát. V roku 2009 začal pracovať v kancelárie Soukeník – Štrpka, pôsobí tam dodnes. Soukeník – Štrpka je podľa údajov Investment Advisory Guide piatou najväčšou právnickou firmou v krajine. V počte právnikov (53) a advokátov (23) je dokonca najväčšia.
Známa je nielen vo veľkom biznise, poznať ju môžu aj domácnosti – vymáha totiž pohľadávky po mobilných operátoroch.
Hlivák v životopise tvrdí, že v rámci advokátskej práce pomáha s verejným obstarávaním viacerým štátnym podnikom. Spomína Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, Vodohospodársku výstavbu alebo Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia.
V centrálnom registri zmlúv má Soukeník – Štrpka zmluvy za státisíce eur, no zväčša sú rámcové. Peniaze teda dostanú advokáti podľa toho, čo reálne odrobia. Ich hodinová sadzba sa podľa zmlúv pohybuje od 90 do 110 eur, čo nie je veľa.
Hlivák pre Vodohospodársku výstavbu riešil napríklad prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo spod manažérskej kontroly talianskeho Enelu. Zastupoval totiž štátny podnik v súdnom spore o neplatnosť zmluvy na prevádzku elektrárne z dôvodu jej rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní.
Víťazstvo v tomto súdnom spore potešilo premiéra Fica, rád sa pýši, že vláda vzala elektráreň Enelu. „Urobili sme ďalšie právne kroky, vďaka ktorým si berieme späť Gabčíkovo,“ vyhlásil predvlani.