Článok pokračuje pod video reklamou
Už iba pohnúť sa tu je problém. Aj v absolútnom pokoji som neustále mokrý. Nikde na svete nie je takéto teplo. Na Sahare som síce zažil päťdesiatky, ale tu sa k teplotám pridáva ukrutná vlhkosť.
Všetko mám mokré, aj knihy, mapy, všetky veci navlhnú. Keď niečo operiete, nevysušíte to. V Le Meridien v Libreville to akosi vedia vysušiť, no za vypratie jedných nohavíc a jednej košele si vypýtajú 75 eur.
Pri obrovských cenách za úplne všetko je to normálne. Všetko tu stojí mnohonásobne viac ako doma. Všetko je veľmi drahé, každé jedlo, každý presun, každá noc v hoteli. Iba pivo je lacné, lacnejšie než fľaša vody.
A tak vodu nepijeme a antimalariká zapíjame pivom. Komáre neznášajú vitamín B. Keď sa potíte, čo je tu stále, tak vitamín vylučujete a komárom to smrdí. V pive je béčka plno, a tak doplníme tekutiny, živiny a zároveň sa chránime proti malárii, žltej zimnici, dengue a iným chorobám, ktoré komáre prenášajú.
Posledný raj
(zdroj: Archív Ľ. Fellnera)O Gabone som sa dozvedel od japonského kamaráta Toma v Kongu pred ôsmimi rokmi. Rozprával mi o „poslednom raji“, kde pôsobil dvadsať rokov. O tom, ako šimpanzy chceli zabiť kameramana BBC a ako s National Geografic naháňali „surfujúce hrochy“.
