Na jar ste oslávili sedemdesiate narodeniny, krátko nato ste dostali dve významné ocenenia – Českého leva za mimoriadny prínos pre českú kinematografiu a Cenu prezidenta festivalu Milana Lasicu na Art Film Feste. Rád bilancujete?
Ani nie. Keď spomínam, tak nie na svoje filmy, ale skôr na štáby, s ktorými som robil, s kým mi bolo dobre. Ocenenia nevnímam osobne, beriem to ako poctu festivalu v Karlových Varoch, ocenenie celého tímu ľudí.
Hrali ste aj nakrúcali v rôznych dekádach a režimoch. Našla by sa rola, ktorá vás vyformovala ako človeka?
Nie, herectvo je pre mňa len profesia. To je, ako keby ste od doktora chceli, aby sa bál alebo mimoriadne prežíval každú operáciu mozgu. Je to práca, ktorú sa naučíte a robíte. Je však pravda, že som sa v určitých obdobiach rozhodoval, ktoré roly vziať a ktoré nie, aby mi to príliš „nezašpinilo“ životopis.
Zatiaľ posledný film, na ktorý ste prikývli, je Teória tigra. Nesie posolstvo, že nikdy nie je neskoro na nový začiatok. Súhlasíte s tým?