PRAHA. Pred 50 rokmi, 8. septembra 1967, začala výstavba najstaršej českej diaľnice D1 v časti Spořílov - Čestlice v Prahe.
Po desaťročiach tak došlo k naplneniu niekdajších plánov na vybudovanie chrbtice diaľnice naprieč vtedajším Československom. Plány však prerušila druhá svetová vojna a následne ukončila povojnová politická situácia.
Stavba diaľnice D1 bola schválená 4. novembra 1938 a predpokladala diaľničné spojenie medzi Prahou a Karpatskou Rusou.
Stopku dala vojna
D1 do Košíc mali už dokončovať, meškať bude roky Čítajte Stavba začala 2. mája 1939, ale práca bola prerušená vojnou. Po skončení vojny bola stavba obnovená v obmedzenom rozsahu, ale v roku 1950 bola opäť zastavená.
Po predĺžení pred päťdesiatimi rokmi sa očakávalo, že diaľnica bude smerovať na Slovensko a končiť na hraničnom priechode Starého Hrozenkova.
Po rozpadu federácie bola trasa D1 odklonená z Brna do Ostravy, a končila v Lipníku nad Bečvou.
Poslednou zmenou bolo rozhodnutie, že sa na D1 zmení aj budovaná D47, ktorá spojí Lipník nad Bečvou s Ostravou a s poľskou hranicou.
Celkom ešte stále nedokončená D1 bude merať 376 km, z čoho zostáva dokončiť približne 24 km v úseku Říkovice - Přerov - Lipník nad Bečvou.
Najstaršia, navyťaženejšia, najpomalšia
Diaľnica D1 je nielen najstaršou a najdlhšou českou diaľnicou, ale aj v niektorých úsekoch najvyťaženejšou a najnebezpečnejšou, a momentálne tiež vinou častých opráv a mnohoročnej modernizácie najpomalšou.
V súčasnosti dopravu na D1 totiž komplikuje rozsiahla modernizácia 160 kilometrov dlhého úseku medzi Mirošovice u Prahy a Kývalkou u Brna, ktorá začala už v roku 2013. Opravy mali pôvodne skončiť v roku 2018, teraz sa počíta s rokom 2020.
Ako otvárali jednotlivé úseky diaľnice D1:
12. júl 1971 - Otvorenie prvého diaľničného úseku na území vtedajšieho Československa: úsek dálnice D1 Praha - Mirošovice (délka 21,3 km)
6. september 1972 - Kývalka - Brno-západ (8,2 km)
3. november 1973 - Velká Bíteš - Kývalka (19,5 km)
Máj 1975 - Velké Meziříčí-východ - Lhotka (5,1 km)
December 1975 - Lhotka - Velká Bíteš (9,2 km)
28. október 1976 - Řehořov - Měřín (7,2 km) a Brno-západ - Brno-centrum (3,7 km)
December 1976 - Měřín - Velké Meziříčí-západ (6,5 km)
Júl 1977 - Mirošovice - Hořice (54,1 km)
30. september 1978 - Brno-centrum - Brno-jih (2,5 km)
28. november 1978 - Velké Meziříčí- západ - Velké Meziříčí-
východ (7,5 km)
6. október 1979 - Hořice - Jiřice (10,2 km); v polovičním profilu byl úsek v provozu již od 6. května 1979
22. november 1979 - Pávov - Řehořov (15,3 km)
7. november 1980 - Jiřice - Humpolec (6,1 km); v polovičním profilu byl otevřen 22. listopadu 1979
8. november 1980 - Humpolec - Pávov (20,7 km); stavba byla posledním zprovozněným úsekem mezi Prahou a Brnem
December 1982 - Brno-východ - Holubice (7,6 km)
9. september 1983 - Brno-jih - Brno-východ (6,8 km)
11. november 1988 - Holubice - Tučapy (9,1 km)
30. júl 1992 - Tučapy - Vyškov (9,6 km)
24. október 2005 - Vyškov - Mořice (17,5 km)
1. december 2007 - Ostrav, Rudná - Bohumín (17, 2 km)
6. máj 2008 - Bílovec - Ostrava, Rudná (11, 7 km)
23. október 2008 - Kojetín - Kroměříž (7 km)
25. november 2008 - Lipník nad Bečvou - Bělotín (15,4 km)
17. september 2009 - Mořice - Kojetín (6,6 km)
25. október 2009 - Bělotín - Bílovec (29,8 km)
3. december 2010 - Kroměříž - Hulín (4,8 km)
11. júl 2011 - Hulín - Říkovice (6,5 km)
30. november 2012 - Bohumín - hranice s Polskem (6,1 km).
