Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Kedy bude lev šťastný?

Zoologické záhrady nie sú len na to, aby vystavovali odchytené zvieratá. Pomáhajú aj obnove ich populácií v prírode, aj o tom porozprával riaditeľ Zoo Hodonín Martin Krug.

Zoo Lešná, ZlínZoo Lešná, Zlín (Zdroj: Vladimír Kampf)

Majú zoologické záhrady aj iný význam ako že sa do nich môžeme ísť pozrieť na zvieratá?

Mnohé dnes už spĺňajú požiadavky na chov a vystavovanie zvierat na základe poznatkov z biológie a etológie. V minulosti sa zvieratá chovali hlavne na to, aby ich mohli vystaviť a ukázovať ľuďom. Dnes síce stále slúžia na vystavovanie druhov, ale v ruka v ruke ide s tým záchrana druhovej rozmanitosti.

Nie je pravda, že všetky zvieratá by sa mali dnes lepšie na slobode, aj keď uznávam, že na svete sú rôzne zoologické záhrady. Niektoré ani zďaleka nespĺňajú podmienky moderného chovu. Tie, ktoré to berú seriózne, sa už podieľajú na rôznych záchranných programoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Dajú sa zvieratá zo zoo len tak vrátiť naspäť, kam pôvodne patrili?

Chovy vzácnych živočíchov sú v zoologických záhradách kontrolovaný genetický materiál, na ktorom sa dá stavať v prípade návratu zvierat do prírody alebo pri obnove krvi voľne žijúcich živočíchov.

Z Dvora Králové nad Labem sa už vrátili nosorožce do voľnej prírody. Záleží na konkrétnych druhoch. Iné je dať slobodu kopytníkovi, ktorý sa nepotrebuje učiť a prispôsobovať. Bylinožravec si nájde potravu takmer okamžite.

S dravcami, šelmami alebo primátmi je to už horšie. Tu musí nastúpiť zdĺhavejšia adaptácia a výsledky nemusia byť také, aké by sme očakávali.

Z českých a slovenských zoologických záhrad sa už vrátili do prírody napríklad kone Przewalské do mongolských a čínskych stepí, antilopy oryx, adax či bongo. Pomerne úspešné je u nás aj vypúšťanie dravých vtákov, sov, sokolov, ale aj bažantov alebo dropov.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď vypustíme leva z klietky, bude šťastný?

Predstava, že lev, ktorý strávil kus života v cirkuse, bude zrazu šťastný na slobode, je mýlna. Samozrejme, novému prostrediu sa veľmi rýchlo v mnohom prispôsobí.

Ak leva po čase strávenom na drevenej podlahe z umelých materiálov vypustíte na trávu a hlinu, tak sa v nej inštinktívne vyváľa.

Ale nie je to prejav šťastia. Je to normálne. Prachový kúpeľ je daný geneticky. Je hlúposť myslieť si, že veľká šelma vypustená do voľnej prírody sa zrazu sama doká že uživiť, nebodaj, že sa stane z dobrého srdca vegetariánom.

Šelmy sa musia učiť loviť. Učia ich to rodičia. Ak ich to rodičia nenaučia, väčšinou v prírode neprežijú. Je to podobné, ako keby sme na prvých dvadsať rokov zavreli človeka niekam do izolácie a potom sa čudovali, že nevie sám od seba čítať a písať.

Skryť Vypnúť reklamu

Niektoré zvieratá ani nemáme kam vypustiť, pretože ich pôvodné biotopy človek zničil. Tam, kde kedysi mali zvieratá prirodzený areál výskytu a domov, stoja dnes logistické parky či vysušené pláne bez vody.

Napríklad Azovské more bola veľká voda, ktorá znamenala život pre prírodu v okolí. Stačilo, aby voda vytiekla, a je po živote. Vyhynula veľká populácia kopytníkov a ďalších živočíchov. Dnes je nemožné len tak zaplniť vodou veľkú plochu a vrátiť k nej zvieratá, navyše v obrovských počtoch.

Alebo v Tanzánii v Národnom parku Serengeti, kde bola v 90. rokoch psinka, ktorá mala na svedomí úhyn tridsať percent populácie levov. Dnes niečo podobné hrozí tigrom sumatrianskym. Takýchto príkladov je čoraz viac.

Nenapraviteľné škody robí aj chemizácia v poľnohospodárstve. Zvieratám sa mení genetický kód, nie sú schopné spracúvať nové chemikálie. Pôsobia ako akumulačné organizmy, ktoré následkom vysokých hodnôt hynú.

Skryť Vypnúť reklamu

Bohužiaľ, hynú aj ďalšie jedince, ktoré sú zapojené do potravinového reťazca. Zoologická záhrada môže preto slúžiť ako genetická banka na čas, kým sa ľudstvo spamätá. Ak nič iné, tak budeme môcť tieto zvieratá ukázať.

To je vzdelávacia funkcia zoo. Zvieratá miznú a zoologické záhrady vznikajú aj tam, kde by na to nemal byť dôvod.

Napríklad v Afrike. Dnes už na čiernom kontinente ne budú človeka oblietavať kŕdle bocianov marabu ani na neho z výšky pozerať žirafy. Vzácne zviera neuvidí ani z diaľky.

Kto zaručuje kvalitu chovu?

Česká republika má unikátny zákon o zoologických záhradách. Komisia zriadená Ministerstvom životného prostredia a Štátnou veterinárnou správou vykonávajú kontroly.

V zoo so schválenými licenciami je takáto kontrola periodicky každé dva roky. Každá licencovaná zoologická záhrada má možnosť žiadať o dotácie. Tieto prostriedky sú väčšinou určené na krmivo pre vzácne druhy zaradené do medzinárodných záchranných a ochranných programov.

Skryť Vypnúť reklamu

Tiež na podporu ochrany pôvodných druhov v Českej republike a na účasť na rôznych seminároch, školeniach a kongresoch v rámci celej Európy, najmä na Konferencii európskych zoo a akvárií slúži druhá kategória dotácií.

Ministerstvo životného prostredia prispieva aj na Ročenku Únie českých a slovenských zoologických záhrad. Toto je tretia kategória dotácií. Ročenka nemá vo svete obdobu.

Vychádza už štvrťstoročie a presne eviduje všetky zvieratá chované na našich územiach. O každom druhu sa dozvieme všetko, čo potrebujeme. Je to pomerne náročná práca, na ktorú sa podujala Zoo Praha v spolupráci s ostatnými záhradami.

Vráťme sa k unikátnemu českému zákonu. Môže si zoologickú záhradu otvoriť len tak hocikto?

Zo zákona vyplýva, že to môže urobiť iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa kritériá dané zákonom. Ak ich nespĺňa, nesmie svoj chov nazvať zoologická záhrada a nesmie niesť ani podobné názvy, napríklad zoo.

Skryť Vypnúť reklamu

Môže to byť zverinec, ekofarma alebo animal show, ale nie zoologická záhrada. Dôležitá je najmä komisia a kontroly. Tie udržiavajú schválené zariadenia na požadovanej úrovni, čo je dobré aj pre zvieratá.

Tento rok k nám do Zoologickej záhrady Hodonín prišlo až dvadsať ľudí z licenčnej komisie. Skontrolovali nám všetko od dokumentov cez zmluvy, objekty až po zvieratá.

Ak sa niekde vyskytnú nedostatky a nie sú odstránené ani po následnej určenej kontrole, môže dôjsť k sankciám od finančnej pokuty až po uzavretie zariadenia.

Už sa také niečo stalo?

Našťastie nie. Zoologické záhrady v Českej republike sú na vysokej úrovni. Možno aj vďaka zákonu.

Dokáže sa zoo v našich končinách uživiť len zo vstupného?

Určite nie. V Česku a na Slovensku máme systém príspevkových organizácií. Už len z názvu príspevková organizácia je jasná závislosť od príspevkov zriaďovateľa. Ak by sme boli zárobková organizácia, porušili by sme zákon.

Skryť Vypnúť reklamu

Takéto niečo nikde inde vo svete neexistuje. Systém sme zdedili z čias pred revolúciou, keď sme príspevkové organizácie potrebovali. Inak je to v západnej Európe.

Zoologické záhrady vo vyspelých krajinách majú hlavný zdroj príjmu zo vstupného, ale aj príspevky od sponzorov, darcov či iných spolkov podporujúcich činnosti zoologických záhrad.

Tu je najväčšia príjmová suma zo vstupného, zvyšok je napríklad organizovanie špeciálnych prepráv zvierat, nákup a predaj zvierat, rôzne honorované prednášky, výstavy, prenajímanie častí areálu a v neposlednom rade predaj suvenírov.

Aj preto stojí vstupenka do zoo v Česku či na Slovensku do päť eur, v Prahe desať, kým v západných krajinách to nie je pod pätnásť eur.

Náklady na prevádzku, energie a krmivo sú pritom podobné. Rozdiel je len v nákladoch na mzdy pre zamestnancov. To je asi jediná výrazne rozdielna položka.

Skryť Vypnúť reklamu

Západné zoologické záhrady oveľa viac investovali do modernizácie. To sa u nás deje len veľmi pomaly. Našťastie, aj u nás urobili niektoré záhrady výrazný pokrok. Je to vidno v Prahe, v Dvore Králové nad Labem, Ostrave, Zlíne-Lešnej, Olomouci, Brne alebo aj Bojniciach a Bratislave.

Ako je to dnes s obchodovaním so zvieratami?

Čas veľkých lovcov v divočine sa už asi skončil. Obchodovanie so zvieratami je už dnes skôr mýtus. Aj toto vrhalo na nás zlé svetlo. Verejnosť bola presvedčená, že zoologické záhrady sú primárni likvidátori divočiny.

Tiež, že posielajú lovcov, aby v zlých podmienkach priviezli za nekresťanské peniaze nejaké exotické zvieratá. To už dnes ani nie je možné. Samozrejme, na čierny obchod so zvieratami to neplatí.

Veď ten je dnes po drogách, zbraniach a obchode s prostitúciou na štvrtom mieste v tomto nelichotivom rebríčku. Dokonca napríklad nosorožie rohy či slonovina sú dnes cennejšie ako drogy.

Skryť Vypnúť reklamu

Zoologické záhrady už neobchodujú s ohrozenými a chránenými druhmi a nechcú s nimi robiť žiaden biznis. S niektorými zvieratami sa však stále medzi zoo akoby obchoduje.

Ide najmä o domáce druhy oviec, kôz, vtákov, ale aj farmových zvierat, ako sú napríklad ťavy či lamy. Ich hodnota je väčšinou stanovená účtovne tak, že zahŕňa náklady na základnú starostlivosť a transport či špeciálnu výživu.

S cenou musia obe strany súhlasiť. Nie sú to ceny ako na čiernom trhu. Ohrozené druhy si záhrady medzi sebou vymieňajú zadarmo alebo ich darujú ďalším chovateľom.

Postupujú pri tom podľa špeciálnych programov či odporúčaní koordinátora druhu. Ak sa takéto zvieratá dostanú do tretej zoo, prídu ako dary. Ich potomstvo potom odchádza po dohode s koordinátorom ďalej ako dar.

Skryť Vypnúť reklamu

Stačí si nájsť dve „voľné“ zvieratá v dvoch zoo, skontaktovať záhrady a koordinátora a už aj môžu byť tu?

To je posledný krok. Najprv treba mať vhodné chovné zariadenie, ktoré spĺňa špeciálne požiadavky. Podmienky určuje práve koordinátor daného druhu zvieraťa alebo celej skupiny, napríklad šeliem. A to je často ťažšie zabezpečiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 855
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 25 161
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 410
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 11 368
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 890
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 618
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 582
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 438
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 412
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 357
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kedy sa dostanete na rad? Zverejnili podrobnosti očkovacej stratégie

Mladší ako 45 rokov sa dostanú na rad ako poslední.

Očkovanie v UNLP.

Koronavírus: Pribudlo 2 484 nových prípadov. Potvrdili aj ďalších sto úmrtí na covid (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 228-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 737 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

Ilustračné foto.

Vlhovej brat: Aj v lyžovaní je politika. Každý chce s nami vybabrať

Vlha hovorí, prečo posledné preteky nedopadli podľa očakávaní.

Petra Vlhová, Boris Vlha
Nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Neprehliadnite tiež

EKONÓMIA ĽUDSKOU REČOU

Fiktívne faktúry, predaj bez bločku, karusely. Ako sa podvádza s DPH?

DPH prinesie do štátnej kasy viac ako 6 miliárd eur.

Ilustračné foto.
Milan Dubec, CEO v spoločnosti Reinoo.

Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente?

Kto boli vplyvní známi a kamaráti na strane Penty?

V supermarketoch s potravinami po vypuknutí krízy ľudia chýbali. Nahradili ich zamestnanci zo sektoru cestovného ruchu, ale aj pracovníci siete kníhkupectiev.