Dnes sa manželia zhodujú, že sa to oplatilo. Marinela, prvá nanukáreň v Bratislave, pomaly prináša ovocie aj im. Drobná prevádzka neďaleko Blumentálskeho kostola nepúta pozornosť na diaľku.
V horúcom augustovom ráne sa však pri nej zastavili mnohí okoloidúci. Cez výklad už videli pomaly sa plniaci mraziaci box s pestrofarebnými nanukmi veselých tvarov od psej labky cez srdiečka až po smajlíkov.
A hoci sa dvere oficiálne otvárajú až o dve hodiny, mnohí v sparnom ráne skúšajú šťastie už skôr. „Včera sme mali všetko vypredané asi trištvrte hodinu pred záverečnou,“ hovoria Daniela a Marián Vunhuovci, ktorým sa v hlase strieda triumf i sklamanie.
„Snažíme sa tomu vyhnúť, lebo keď tu máme na skle nalepené ručičky siedmich plačúcich detí, je to hrozný pocit,“ zhodujú sa rok po otvorení úspešnej prevádzky.
Z IT sveta k nanukom
„Celý rok bol pre nás obrovskou školou. Nemali sme skúsenosti v gastronómii, s úradmi a ani sme sa nikdy neocitli v pozícii zamestnávateľa. Mali sme odhodlanie a vášeň pre zmrzlinu, ale to často nestačilo."
(zdroj: Archív Marinely)„V deň otvorenia sme stáli v prevádzke a čakali na prvého zákazníka. Bol to otec s dcérkou. V ten deň sme mali tržbu štyri eurá a v hlave otázku, čo teraz. Netrvalo dlho a ľudia prichádzali, vracali sa a ujala sa naša tabuľka s hlasovaním za ,príchuť zajtrajška‘,“ hovoria manželia.
Vyštudovaní ekonómovia, ktorí pôsobili v IT sektore, sa učili za pochodu a rovnako spontánne, ako vznikol celý nápad s nanukmi. „Bolo to na dovolenke.
