Tridsaťtisíc Nemcov svojím koníčkom trápi archeológov i kriminalistov. Vášnivejší vysolia v špecializovaných obchodoch aj sedemsto eur za vyhľadávače kovov. Kúpa nie je trestná, iba použitie na niektoré účely. Ak sa niekto vydá do prírody hľadať pod zemou poklady, koná nelegálne.
Henry Westphal a Mario Renner 4. júna 1999 zhíkli, keď v hustom lese rozkopali zem a uvideli, kam ich detektor kovov nasmeroval. Netušili, čo vyhrabali na vŕšku Mittelberg neďaleko mestečka Nebra, šesťdesiat kilometrov na západ od Lipska.
V múzeu Archa Nebra (zdroj: Ján Blažej)Mali iba pocit, že by na vyhrabanom tridsaťdvacentimetrovom dvojkilogramovom disku z bronzu a nehrdzavejúcej ocele s nejakými zlatistými štítkami, bodkami a symbolmi mohli niečo zarobiť.
Na druhý deň už boli u osvedčeného priekupníka so starožitnosťami v Kolíne nad Rýnom a ten im bez mihnutia oka zaplatil 31-tisíc vtedajších mariek (dnešných necelých 26-tisíc eur). Usúdil zrejme, že ide o cenný nález a cez sprostredkovateľa ho chcel najprv v Berlíne a Mníchove predať za milión mariek (pol milióna eur).
Legálne nepredajné
U serióznych obchodníkov to však nešlo. Tí dobre vedeli, že cennosť vykopaná na území spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko je vlastníctvom krajiny, s ktorým sa legálne obchodovať nedá.
Na čiernom trhu to však išlo a záhadný disk menil dva roky majiteľov a za niečo vyše 200-tisíc sa dostal k chamtivým manželom – učiteľom. Tí skočili na lákavú ponuku. Netušili však, že ju narafičili policajti, archeológovia a krajinské ministerstvo kultúry.
