BRUSEL. Slovensko nemá problémy s napĺňaním 20-bodového memoranda, ktoré dnes v súvislosti s fipronilovým škandálom prijali ministri členských krajín EÚ.
Povedala ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná (nom. SNS) po skončení ministerskej konferencie na pôde Európskej komisie.
Matečná ocenila, že eurokomisia rýchlo zareagovala na požiadavky, ktoré odzneli na neformálnom zasadnutí ministrov poľnohospodárstva v Talline a pripravila konferenciu zameranú na kauzu spojenú s kontamináciou slepačích vajec pesticídom fipronil.
Hľadali, kde sa stala chyba
Podľa jej slov sa ministri sústredili na otázku, kde sa stala chyba, že k tejto kauze došlo, a že infikované vajcia a produkty z nich boli objavené v 26 z 28 členských krajín EÚ.
Holanďania a Nemci sťahujú milióny vajec. Našli v nich jed na blchy Čítajte Upozornila, že Únia má pre podobné prípady systém rýchlej výstrahy a aj potrebný administratívno-komunikačný systém. Tieto by mali byť v blízkej budúcnosti prepojené.
"Každá členská krajina hovorila o svojom príbehu a množstve infikovaných vajec. Zasiahlo to aj Slovensko, pretože my dovážame až 60 percent takýchto produktov," opísala situáciu. "Sme toho názoru, že každá krajina, ktorá má takýto problém, musí to čo najskôr oznámiť do systému včasného varovania. Tu sa to neudialo," spresnila.
Viac zodpovednosti
Matečná priznala, že na konferencii nebola menovaná žiadna krajina, ktorá zlyhala pri včasnom varovaní ostatných európskych partnerov, aj keď v lete viacero médií ukazovalo prstom na Holandsko, kde fipronilový škandál vypukol.
“Musíme predísť tomu, aby sa to v budúcnosti opäť neudialo.
„
Podľa jej slov záverom ministerskej konferencie je 20-bodové memorandum, kde členské krajiny dostali za úlohu splniť jednotlivé body.
Medzi ne patrí zodpovednosť konkrétnych ľudí, povinnosť vystopovať príčinu infikovania a tiež vytvoriť jednotné kontaktné miesto rýchleho varovania pre potraviny a krmivá.
Matečná zdôraznila, že na Slovensku takýto kontaktný bod vybudovalo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré tieto kompetencie prenieslo na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR.
"Toto niektoré členské krajiny nemajú a možno aj to je dôvod, prečo ten proces bol tak pomalý," uviedla v súvislosti s fipronilovým škandálom.
Viac sa to nemôže opakovať
"Musíme predísť tomu, aby sa to v budúcnosti opäť neudialo. Aj pod hrozbou sankcií, ak niektorá krajina tieto prípady včas nenahlási," uviedla Matečná. Dodala, že je nevyhnutné, aby krajiny medzi sebou rýchlo komunikovali, aby sa informácia o podobných kauzách dostala do všetkých členských krajín a bolo možné zabrániť tomu, aby sa látka ako fipronil dostala do potravinového reťazca.
Málo miesta, tma a iba rok života. Ako žijú slovenské sliepky Čítajte Problém, na ktorý konferencia tiež upozornila, je dostupnosť liekov a veterinárnych liečiv cez internet. Napríklad v Poľsku. Tu je však hrozba, že sa nedá overiť kvalita takto kupovaných liekov a to, či neobsahuj aj iné, škodlivé látky. "Sme za to, aby sa veterinárne liečivá predávali iba cez veterinárnych lekárov, prípadne cez štátne inštitúcie," uviedla ministerka. Dodala, že na Slovensku vieme rýchlo vystopovať pôvod potravín alebo dovezeného tovaru z ktorejkoľvek krajiny, vystopovateľnosť však musí byť rovnaká v každej krajine EÚ.
Na otázku TASR, či bola zhodnotená škodlivosť fipronilu v slepačích vajciach na ľudské zdravie, ministerka pripomenula, že eurokomisár pre zdravie Vytenis Andriukaitis už v úvode konferencie skonštatoval, že fipronil vo vajíčkach a produktoch z vajec našťastie neohrozil zdravie žiadneho človeka. "Našťastie boli tie koncentrácie veľmi nízke," spresnila v závere.
