V školských časoch ste písali piesne, básne aj poviedky, neskôr ste študovali scenáristiku a dramaturgiu. Dnes ste však známy ako úspešný režisér. Ako prišlo k tomuto zvratu?
Režijná ambícia plávala vo vzduchu už pri podávaní prihlášky na FAMU. Tušil som, že táto pozícia obsahuje koordináciu všetkých ostatných, a vyhovovalo mi to, lebo od detstva som bol vo väčšine činností, napríklad v maľovaní, hre na gitare či písaní poviedok, skôr priemerný.
Ale jednu vec som vedel dobre – ako to vyzerá, keď niekto niečo skutočne vie. Už v detstve ma bavilo takých ľudí spájať. Spolupracovníkom dávam priestor rozvinúť vlastnú kreativitu a vyberám si takých, ktorí sú lepší ako ja.
Navyše, mnoho režisérov vám povie, že samotné nakrúcanie je pre nich utrpením. Tam ich pôvodné predstavy narážajú na realitu a je to stresujúce. Mňa to však strašne baví. V živote som nepraktický neurotik, ale atmosféra na pľaci ma zmobilizuje.
Réžia sa pre mňa ukázala ako ideálna profesia. To jediné dokážem robiť na sto percent. Ničím iným by som nemohol byť, lebo nič iné robiť neviem.
Jan Hřebejk (50)
Uznávaný český režisér réžiu nikdy neštudoval. FAMU absolvoval ako scenárista a dramaturg. O jeho talente svedčí plejáda divácky úspešných filmov, ktoré oceňujú aj profesionáli – Pelíšky, Musíme si pomáhať, Pupendo, Šakalí léta, Kawasakiho růže, Nevinnosť či Učiteľka.
Na najnovšom filme, trilógii Záhradníctvo, spolupracoval so scenáristom Petrom Jarchovským, s ktorým tvorí zohratú dvojicu už od strednej školy. Získal niekoľko cien Český lev a jeho okupačná komédia Musíme si pomáhať bola nominovaná na Oscara za najlepší cudzojazyčný film.
Jeden z najplodnejších českých režisérov si na Art Film Feste v Košiciach v júni prevzal ocenenie Zlatá kamera.
O vašej práci svedčí aj ocenenie Zlatá kamera z posledného Art Film Festu. Pri jeho preberaní ste absolvovali sériu rozhovorov. Existuje otázka, ktorá vás irituje?
Irituje ma, keď na tlačovej besede chlap, ktorého vidím prvý raz v živote, povie niečo ako – prezraď, koľkokrát si podviedol svoju ženu!
