Osemtisíc eur zaplatil 26-ročný Amir Ali, aby sa dostal zo svojej krajiny. Z Pakistanu. „Dlhý príbeh,“ hovorí, keď sa ho v Belehrade pýtam na dôvody jeho odchodu. V Péšávare mal dobrú prácu, predával autá.
„Peniaze neboli problémom, žili sme si dobre. Ale keď máte peniaze, no nemáte bezpečný život, načo vám sú?“ kladie otázky. Po pár desiatkach minút spoločného spoznávania sa priznáva, že niekoľkokrát vo svojej krajine takmer prišiel o život.
Amir prišiel do Európy ako mnohí iní. Ako jediný z rodiny sa pridal ku skupine smerujúcej na západ. „Niekto v Pakistane mi povedal – ak máš nejaké problémy, choď do Európy. A ja som sa opýtal, kde to je. Nevedel som,“ priznáva.
Aj jeho na cestu do Európy nahovorili ľudia, ktorí tam nikdy neboli, a starý kontinent mu vykreslili idealisticky. A tak Amir išiel. Cez Irán, Turecko a Bulharsko až do Srbska, autom, ale najmä pešo.
Mlátili ho palicou
„Často sme kráčali dlhé týždne, bez jedla a vody sme boli aj štyri či päť dní. V kopcoch sa mi topánky roztrhali na skalách a musel som pár dní kráčať bez nich. Nemohol som sa však zastaviť, bál som sa. Prevádzači mali nože a okolo seba pomocníkov."
Súčasné priestory Info Parku. (zdroj: Jana Fedáková)„V Bulharsku som si povedal, že ďalej už nejdem. Bol som vyčerpaný. Vtedy sa skupiny prevádzačov vystriedali a keď som sa u jedného Bulhara domáhal informácií, začal ma mlátiť palicou. Nerozumel som prečo, nebol som kriminálnik,“ rozpráva Amir.
Hovorí, že vzápätí dostal k uchu telefón, kde ho neznámy muž upokojoval v jeho jazyku. Dozvedel sa, že ide do Srbska. Nikdy predtým o tej krajine nepočul.
