Príbytok Tugendhatovcov v brnianskej štvrti Čierne polia vytvoril hviezdny nemecký architekt Ludwig Mies van der Rohe, posledný riaditeľ Bauhausu, nemeckej školy modernej architektúry.
Tugendhatovci v nej boli šťastní, vraj ako už nikde, ale vilu si neužili ani osem rokov. V roku 1938 z obáv pred nacistami emigrovali do Švajčiarska a odtiaľ do Venezuely. Nielen preto, že boli židia.
Škola Bauhaus bola podľa nacistov "nenemecká". Za protektorátu vilu zrekvirovalo gestapo a nevedno kam zašantročilo vzácnu polkruhovú ebenovú stenu z ostrova Sulawesi v dnešnej Indonézii. Jej rozrezané kusy až po rokoch úplne náhodou spoznali na obkladoch stien menzy brnianskej právnickej fakulty, kde malo gestapo kasíno.
Potom sa vila stala majetkom Nemeckej ríše a ubytoval sa v nej nemecký šéf brnianskej fabriky na letecké motory. Po práci sa hral na amatérskeho architekta a budovu prestavoval. Nariadil aj obmurovať ónyxovú stenu z pohoria Atlas v Maroku.
Pracovňa pri ónyxovej stene (zdroj: Ján Blažej)Netušil však, že možno koná predvídavo. Nemcov vyhnala Červená armáda a jazdci maršala Malinovského z vily urobili stajne, ubytovňu a pred budovou rozložili poľnú kuchyňu. Prostým vojakom boli umelecké hodnoty „pod konským chvostom“, všeličo rozbili, spálili a menšie kusy dostali nohy.
Po jazdcoch brigádnici rýchle odpratali konský trus a päť rokov tam mala profesorka brnianskeho konzervatória Karla Hladká súkromnú tanečnú školu. Potom z nej na dve desaťročia urobili oddelenie neďalekej detskej nemocnice.
