ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Laureátom 49. Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonómiu je Američan Richard H. Thaler.
Kráľovská švédska akadémia vied ho ocenila za výskum psychologických faktorov, ktoré stoja za rozhodovaním ľudí v ekonomike.
Behaviorálna ekonómia
- Behaviorálna ekonómia, na rozdiel od tradičnej, nepredpokladá, že subjekty sa vždy správajú racionálne.
- Tento ekonomický odbor si všíma najmä ľudské správanie.
- Behaviorálna ekonómia tak dopĺňa tradičnú ekonómiu realistickejšími predpokladmi ekonomického správania.
- Behaviorálna ekonómia je často tŕňom v oku klasických ekonómov, ktorí ju kritizujú najmä za metodológiu.
Behaviorálny ekonóm sa vo svojej práci snažil pochopiť, ako ľudia robia ekonomické rozhodnutia. Jeho práca odhaľuje, ako ľudské rysy ovplyvňujú individuálne rozhodovanie.
Thalerov výskum je jedinečný aj preto, že upúšťa od zvyčajnej tézy, že všetci aktéri ekonomiky sú racionálni, a namiesto toho pripúšťa možnosť, že niektorí jedinci sa správajú "ľudsky".
Thaler tak začlenil do analýzy ekonomického rozhodovania psychologicky realistické predpoklady.
Thaler je podľa akadémie "priekopníkom behaviorálnej ekonomiky", teda výskumného odvetvia, v ktorom sa aplikujú výsledky psychologického výskumu na analýzu ekonomického rozhodovania. To má za dôsledok "realistickejšiu analýzu toho, ako ľudia premýšľajú a ako sa správajú, keď robia ekonomické rozhodnutia".
Tohtoročný laureát dostane okrem medaily a diplomu aj deväť miliónov švédskych korún, čo je približne 941-tisíc eur. Cena za ekonómiu sa však nevypláca z pozostalosti Alfreda Nobela, ako je to pri ostatných Nobelových cenách, ale z prostriedkov Švédskej ríšskej banky.
Sedemdesiatdvaročný akademik je profesorom behaviorálnych vied na University of Chicago.
Thaler radil nielen americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, ale aj britskému premiérovi Davidovi Cameronovi. Medzi ekonómami je známy vďaka svojej bohatej publikačnej činnosti.
Loading
...
Nie je to nobelovka
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonómiu je verejnosťou často označovaná ako Nobelova cena za ekonómiu. Takáto cena sa však neudeľuje, pretože Alfred Nobel ekonómiu nezahrnul do svojho závetu.
Cenu za ekonómiu zaviedla Švédska ríšska banka (Sveriges Riksbank) pri príležitosti 300. výročia svojho vzniku v roku 1968 a odvtedy sa vyhlasuje spolu s Nobelovými cenami.
Prvá cena bola udelená o rok neskôr. O tom, komu cenu udelia, rozhoduje Kráľovská švédska akadémia vied.
Koho favorizovali analytici
Kto získa Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonómiu? Pozrite si, koho favorizujú analytici Čítajte Aj tento rok analytici zo spoločnosti Clarivate Analytics zostavili predpovede, kto by ju mohol získať.
Ich prognózy vychádzajú z rozsiahlej databázy údajov, ktoré má spoločnosť k dispozícii.
Analytici sa pri predpovediach každoročne opierajú najmä o počet publikácií a citácií.
Spoločnosti Clarivate Analytics sa dosiaľ podarilo úspešne predpovedať 43 laureátov Nobelovej ceny, tohtoročné predpovede jej však nevyšli.
Iba jedna laureátka
Ani tento rok nezískala prestížnu cenu za ekonómiu žena.
Od roku 1969, keď sa cena za ekonomické vedy udelila po prvý raz, ju získala žena len jedenkrát.
Bola ňou americká politologička Elinor Ostromová, ktorá dostala toto prestížne ocenenie v roku 2009 spolu s Oliverom Williamsonom. Ostromová získala cenu za analýzu ekonomického riadenia, najmä spoločného vlastníctva.
Loading
...
Minuloroční laureáti
Vlani si Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonómiu odniesla dvojica ekonómov – Oliver Hart a Benght Holmström. Získali ju za "príspevky k teórii zmlúv". Ich práca objasňuje, ako môžu ľudia s rôznymi záujmami uzavrieť výhodnú zmluvu pre všetky strany.
Prečo v obchode zaplatíte viac, aj keď nemáte žiadne papierové peniaze Čítajte "Večnou prekážkou v ľudskej spolupráci je fakt, že ľudia majú rôzne záujmy," povedali vlani ocenení ekonómovia. "V moderných spoločnostiach sú konflikty záujmov často zmiernené, ak nie celkom vyriešené - podľa zmluvných dohôd."
Moderná ekonomika stojí na nespočetnom množstve zmlúv, medzi ktoré patria napríklad zmluvné vzťahy medzi akcionármi a vedením firmy, medzi poisťovňou a klientom alebo medzi štátnymi subjektmi a ich dodávateľmi.
"Nové teoretické nástroje, ktoré vytvorili Hart a Holmström, sú cenné pre pochopenie zmlúv a inštitúcií v skutočnom živote, ako aj pre pochopenie potenciálnych úskalí v oblasti navrhovania zmlúv," oznámila vlani Švédska akadémia vied.
Po smrti sa cena neudeľuje
Dosiaľ bola Cena Švédskej ríšskej banky za ekonómiu udelená 48-krát. Z toho 24 cien putovalo do rúk jedného laureáta, 18 cien si prevzali dvaja laureáti a šesť cien traja laureáti. V prípade, že ocenenie získajú dvaja alebo traja laureáti, finančnú prémiu si medzi sebou rozdelia.
Priemerný vek všetkých laureátov prestížnej ekonomickej ceny medzi rokmi 1969 a 2016 je 67 rokov.
Najmladším držiteľom Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonómiu je Kenneth J. Arrow. Keď sa v roku 1972 stal laureátom, mal 51 rokov. Naopak najstarším laureátom je Leonid Hurwicz, ktorý si ako deväťdesiatročný prebral ocenenie v roku 2007.
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonómiu ani Nobelova cena sa neudeľujú po smrti.
Pozrite si držiteľov prestížnej ekonomickej ceny za posledných desať rokov:
2016 – Oliver Hart a Benght Holmström za "príspevky k teórii zmlúv",
2015 – Angus Deaton "za dlhoročný výskum, ktorý sa týkal vzájomných vzťahov medzi spotrebou, chudobou a bohatstvom",
2014 – Jean Tirole „za analýzu trhovej sily a regulácie“,
2013 – Eugene F. Fama, Lars Peter Hansen a Robert J. Shiller „za empirickú analýzu cien aktív“,
2012 – Alvin E. Roth a Lloyd S. Shapley „za teóriu stabilných alokácií a praxe štruktúry trhu“,
2011 – Thomas J. Sargent a Christopher A. Sims „za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike“,
2010 – Peter A. Diamond, Dale T. Mortensen a Christopher A. Pissarides „za analýzu trhov s vyhľadávaním trenia“,
2009 – Elinor Ostromová „za analýzu ekonomickej kontroly“,
2008 – Paul Krugman „za analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity",
2007 – Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin a Roger B. Myerson „za položenie základov teórie návrhu mechanizmov“.
