Je architektom aj vynálezcom – má patent na nový typ veternej turbíny a k domom bizarných tvarov navrhuje vetranie prirodzením prúdením vzduchu. Vo voľnom čase sa necháva unášať vetrom na rogale.
V novej Cvernovke koordinoval práce architektov rezidentov, ktorí všetci prispeli návrhom nejakej časti priestoru. Martin Šichman začínal svoje nápady realizovať na rodinných domoch a vilách, ktoré navrhovali spolu s Borisom Melušom a Tomášom Bertókom v ateliéri Oximoron.
Bývalá Cvernovka na Páričkovej ulici je vlastne zodpovedná za vznik tohto ateliéru. V roku 2009 obaja nezávisle od seba zaregistrovali, že v Cvernovke sú voľné priestory. „Tak sme si povedali, poďme tam spolu a založme ateliér. Neskôr som projekt veternej turbíny preniesol do novej firmy Archee, v ktorej už robím návrhy domov aj samostatne,“ opisuje Martin.
Energia prírody a dom
Zaoberá sa energiou v domoch, ale nemá to nič spoločné s ezoterikou, všetko je exaktná fyzika. Pri umiestnení stavby má podľa neho najvyššiu prioritou slnko.
Dom v Trenčianskych Tepliciach (zdroj: Archív M. Šichmana)„Slnko je dôležité pre energiu aj psychológiu, preto je pri projektovaní domu nadradené vetru. Ja som si však vybral vietor, lebo úloha slnka v architektúre je už prepracovaná, pričom vetrom sa nikto nezaoberá. Stavby sa umiestňujú do závetria a nevyužíva sa jeho energia,“ hovorí mladý architekt.
Postup opisuje na návrhu rodinného domu v Trenčianskych Tepliciach, ktorý sa nachádza v strede pahorka na južnom svahu. V lete po ňom stúpa teplý vzduch a aerodynamicky poháňa systém chladenia cez podzemné potrubie.
V zime sa niektoré kohútiky zatvoria a systém sa využije na úplne iný účel. Studený vzduch sa v potrubí ohreje a prúdi do rekuperácie, teda vetrania so spätným získavaním tepla. Slamák, aktívny dom postavený z dreva a slamy, je v Melčickej doline v kopaničiarskom kraji neďaleko Zemianskeho Podhradia.
Má komínové vetranie – nasaje studený vzduch zo severného lesa. Tento dom z dielne Oximoronu sa dostal aj do medzinárodných architektonických ročeniek. Takto navrhnuté vetranie podľa M. Šichmana nahrádza klimatizáciu.
List a generátor
Z veternej turbíny, ktorú navrhol M. Šichman, by nad zemou bolo vidieť iba akúsi veľkú lyžicu, ktorá by sa kývala vpred a vzad a tým by poháňala generátor v zariadení zakopanom v zemi. Nebolo by teda treba stavať vysoké tyče s vrtuľou na vrchu.
Vila v Bratislave - Vajnoroch. (zdroj: Archív M. Šichmana)Patent už má zaregistrovaný. „V súčasnosti hľadám investora alebo niekoho, kto patent kúpi. Funkčný prototyp v skutočnej veľkosti by stál dvestotisíc eur.“
Domy, ktoré v Oximorone navrhovali, majú zväčša drevený plášť i konštrukciu, aplikujú mnohé ekologické riešenia a zaujímavé sú najmä ich tvary – málokde nájdete pravé uhly, majú často odrezané rohy, a to aj pri pôdoryse.
„V prírode nenájdete nikde ortogonálne, pravouhlé tvary. Ortogonálny je len kryštál kalcitu, aj ten sa potom zoskupuje neortogonálne,“ hovorí Martin. Budova, ktorú nám ukazuje na obrázku, má kosouhlý pôdorys a rohy v ostrých a tupých uhloch.
„Má menší plášť pri rovnakej podlahovej ploche, preto aj menšie úniky tepla. Lepšie sa dá presvetliť a je energeticky efektívnejší, pričom sa v ňom dajú robiť zaujímavé dispozičné riešenia,“ vysvetľuje.
Podľa klientov
Od začiatku sa orientovali najmä na ľudí, ktorých pri stavbách zaujíma ekologické hľadisko. To im však nebráni stavať rovnakými technológiami napríklad vilu v Limbachu, kde luxus prevažuje nad ekológiou.
Pavilón Möbelius (zdroj: Archív M. Šichmana)Priznáva, že ľudia, ktorí k ekologickým stavbám majú vzťah, nemajú na to prostriedky. Ekológia je v súčasných podmienkach „drahá“.
„Ľudí, ktorí majú na to, aby si postavili dokonalý ekologický dom, toto hľadisko zvyčajne nezaujíma. Ale dnešní mladí ľudia, ktorých to zaujíma, budú majetnými v budúcnosti, bude sa im dariť, a tak verím, že počet našich klientov bude narastať,“ vysvetľuje architekt. Okrem domov navrhuje octahedry, akési bizarné mriežky, ktoré sa dajú využiť ako pavilóny alebo herné prvky pre deti.
V novej Cvernovke
Martinove ekologické vynálezy sa možno uplatnia aj v budove na Račianskej. „Rozmýšľal som o pasívnom systéme vetrania. Sú tu dve schodiská, jedno by bolo nasávacie, vzduch by potom prešiel chodbami a druhým schodiskom by prúdil von. Určite tu nebudeme mať centrálny systém klimatizácie.“
Zatiaľ nie je isté, či sa to bude realizovať, ale iné ekologické riešenia sú tu už zabudované, napríklad rúrky pre systém splachovania toaliet dažďovou vodou. Martin trochu smúti za starým ateliérom.
Továrenské priestory Cvernovky mu dovoľovali mať ateliér so 180 štvorcovými metrami a spoločenským kútikom pre desať ľudí. O to radšej sa ujíma návrhu komunitnej kuchyne na najvyššom poschodí novej Cvernovky s terasou. Bude to spoločný priestor, kde sa budú môcť cvernovkári stretávať.
Cení si aj to, že tu bude komunitná dielňa, „špinavé“ miesto, kde môže kedykoľvek ísť majstrovať svoje veci. Pribudne tiež sklad použitých materiálov, čo niekomu pri projekte zostane, iný si to môže bez zábran vziať a použiť.
Priznáva, že namiesto architektonických ročeniek radšej číta knihy o fyzike a všeobecnej filozofii, tam nachádza motiváciu. Kreativita pre neho spočíva v tom, že pospája veci, ktoré pozná. „Chcel by som robiť ďalšie octahedry, projektovať ekologickú architektúru a hľadať veci, ktoré ľudstvo obišlo, zabudlo na ne alebo ich ešte neobjavilo.
