BRATISLAVA. K novele zákona o sociálnej ekonomike a podnikoch z dielne ministerstva práce bolo vznesených 420 pripomienok, z toho až 160 bolo zásadných.
Viaceré výhrady k nej malo niekoľko ministerstiev vrátane financií a hospodárstva. Rezort financií napríklad žiada zo zákona vypustiť niektoré ustanovenia týkajúce sa daňových úľav, ktoré by mali podniky mať. Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. apríla budúceho roka.
Tri typy podnikov
Vzniknúť majú tri typy podnikov, a to integračný, energetický a tretím je sociálny podnik bývania. Zamestnať v nich sa tak budú môcť dlhodobo nezamestnaní, zdravotne postihnutí ľudia. Energetický podnik sa bude zameriavať napríklad na výrobu obnoviteľných zdrojov energie, tretí podnik má poskytovať bývanie.
Tieto podniky sa budú môcť uchádzať o rôznu formu pomoci od štátu. Priama má byť v podobe dotácií alebo pôžičiek.
Nepriama dotácia má spočívať vo forme daňových úľav, napríklad má byť nižšia DPH pri tovaroch a službách, ktoré budú sociálne podniky predávať, nebudú musieť platiť daň zo zisku z tej časti, ktorý následne investujú do plnenia sociálneho cieľa.
Existovať má aj odpustenie niektorých miestnych daní, napríklad za psa alebo nehnuteľnosť. Podniky majú byť aj zvýhodňované vo verejnom obstarávaní.
Výhrady k daňovým zmenám
Práve k daňovým zmenám má výhrady Ministerstvo financií (MF) SR.
"Navrhované daňové opatrenia sú veľmi nejasne a nezrozumiteľne formulované a v priamom rozpore so súčasným znením zákona o dani z príjmov," priblížilo MF SR s tým, že základnou myšlienkou podpory sociálnych podnikov totiž je, že štát sa môže rozhodnúť podporovať tieto podniky ponechaním časti zisku určeného na reinvestície, alebo zdania zisk a následne ich štát podporí prostredníctvom dotácií.
"Z návrhu teda vyplýva dvojitá podpora, a to tak cez uplatnenie odpočtu registrovaných sociálnych podnikov, ako aj prostredníctvom poskytnutia podpory cez investičnú pomoc, kompenzačnú pomoc a pomoc na podporu dopytu," uviedlo MF SR.
Odpustenie miestnych daní zase môže mať negatívny vplyv na príjmy miest a obcí. MF SR toto opatrenie považuje za nesystémové a neprimerané.
Môže to nadmerne motivovať k vlastníctvu majetku nezaťaženého daňami, alebo aj k výkonu činností, ktoré sú od takýchto daní oslobodené. Rezort financií žiada aj dodatočné vyčíslenie finančných vplyvov v súvislosti s úpravou informačných systémov napríklad finančnej správy, práve kvôli novelizácii viacerých daňových zákonov.
Deformuje to daňový systém
"Zavádzanie výnimiek v zdanení vo všeobecnosti komplikuje a deformuje daňový systém, pričom v mnohých prípadoch na úkor fiškálneho výnosu vedú tieto výnimky k neželaným motiváciám, napríklad optimalizácii. Výnimky komplikujú daňovú správu a kontrolnú činnosť finančnej správy," upozornilo ďalej MF SR s tým, že sociálne podniky majú byť zvýhodnené množstvom ďalších výnimiek, ktoré sú dostačujúce.
Rezort hospodárstva zase nesúhlasí s účelovou definíciou energetického sociálneho podniku ako podniku pôsobiaceho v sieťových odvetviach.
"Po priznanom štatúte registrovaného sociálneho podniku má takto zadefinovaný podnik možnosti zvýhodneného financovania, čo z hľadiska odvetvia energetiky nie je dôvodné," tvrdí ministerstvo.
Ministerstvo spravodlivosti zase namieta predkladanie čestných vyhlásení pri priznávaní štatútu sociálneho podniku. Nepovažuje ho za dostatočný dokument. Takýmto by mohol byť napríklad podnikateľský plán. Toto ustanovenie preto ministerstvo navrhuje prepracovať.
Podmienky verejného obstarávania
Taktiež by sa malo jednoznačnejšie zadefinovať poslanie Rady pre sociálnu ekonomiku, jej pôsobnosť či kompetencie. Rezort vnútra mal zase výhrady k podmienkam verejného obstarávania pre tieto podniky. Takisto má k tomu výhrady aj Národná banka Slovenska (NBS).
"Nie je v možnostiach verejného obstarávateľa, aby pri zadávaní zákaziek použil sociálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk," tvrdí NBS s tým, že nie každá zákazka je vhodná pre hospodárske subjekty, ktorých cieľom je sociálna integrácia znevýhodnených osôb, najmä pokiaľ ide o zákazky, pri plnení ktorých majú tieto osoby obmedzené možnosti.
Zmeny v novele navrhujú aj ďalšie subjekty, ktoré v nej vidia medzery. Sú medzi nimi napríklad aj zástupcovia zamestnávateľov, či Inštitút zamestnanosti.
