Po mnohých rokoch strávených v neziskových organizáciách a práci na rozvojových projektoch v rôznych chudobných a konfliktných častiach sveta sa Edita Bednárová vrátila do rodnej Prievidze. Dnes ďalej pracuje zo svojho počítača ako digtálna nomádka - či už ako konzultantka pre projekty napríklad Libanone, alebo sprevádza cestovateľov do krajín, kde sa málokto odváži.
Ale je aktívna aj v mnohých projektoch v rodnom meste. V Prievidzi zakladá s kamarátmi coworking Hajcman, pomáha rozvíjať projekt Zelených bicyklov. Cesty, ktoré organizujú so zakladateľom Petrom Ondrejovičom v Anakonda Tour, nie sú len dobrodružné, ale aj náučné a ekologicky udržateľné.
Na ceste k nezávislosti
Je rok 2008. Edita dáva po troch rokoch výpoveď v korporácii a má chuť zrelaxovať na slovenskom vidieku. Vtedy dostáva ponuku ísť ako dobrovoľníčka do Kene.
„Mikropôžičkový projekt v chudobnom regióhraniciach s Ugandou – to na prvé počutie znelo tiež ako relaxovanie na vidieku s možnosťou navštíviť inú krajinu, objavovať jej kultúru a ešte aj ,páchať‘ dobro,“ spomína dnes Edita Bednárová.
To boli jej začiatky v organizácii Človek v ohrození. „Lákalo ma vidieť výsledky práce, mať priamy kontakt s príjemcami, a nie byť „iba“ súčasťou veľkého korporátneho kolosa, kde človek nikdy nestretne ľudí na vrchole pyramídy a už vôbec nemá kontakt s klientmi,“ vysvetľuje.
Práca konzultantky rozvojových projektov (zdroj: Archív Edity Bednárovej)Dnes už nie je zamestnankyňou jednej organizácie, svoje služby konzultantky rozvojových projektov poskytuje tam, kde je ich práve treba.
