Severný Cyprus, Podnestersko, Náhorný Karabach či Abcházsko pre svet oficiálne neexistujú. Takmer nikto ich neuznal. V skutočnosti však ovládajú vlastné územia, na ktorých žijú ich občania.

Sobášia sa, pracujú, rodia sa tam deti, ktoré chodia do škôl. Prežívajú svoje radosti a smútky. Presne ako my. Len univerzitné diplomy, pasy či iné doklady neuznaných krajín nikde neplatia.
Dvadsaťpäťročný Abcházec Rustam nadšene rozpráva o budúcnosti svojej krajiny. O veciach, ktoré by on a ďalší dvadsiatnici okolo neho radi zmenili. Spomína ekoturizmus, recyklovanie odpadu, transparentnosť v politike. Veci také vzdialené obyčajným ľuďom, ktorí žijú zabudnutí v Abcházsku, neuznanej republike na Kaukaze.

Svojou subtropickou klímou a čiernomorským pobrežím bola kedysi dovolenkovým rajom. Ten sa však zmenil na peklo v rokoch 1992 – 1994. Abcházci bojovali za nezávislosť od Gruzínska. S prispením ďalších bojovníkov z Kaukazu to bola veľmi krutá vojna.
Malý národ
Abcházci pred vojnou tvorili v samotnom Abcházsku len necelých 18 percent obyvateľstva. Dnes Abcházsko pôsobí ako vyprázdnená krajina. Žije tu asi štvrť milióna ľudí. Gruzínci tu už – s výnimkou prihraničného regiónu Gali – nie sú.