Prechádzam hranicu z Arménska do Náhorného Karabachu. Samozrejme, nie je to uznaná hranica. Karabach patrí oficiálne Azerbajdžanu. Ale už roky má vlastnú vládu aj ozbrojené zložky.
Policajti sú priateľskí. Arménske autá väčšinou ani nezastavia. Len ak vezú cudzinca. Dostane adresu kancelárie, v ktorej sa má prihlásiť v hlavnom meste Stepanakert a kúpiť si víza za zhruba sedem eur.
Bohatá a zaostalá
Krajiny, ktoré nie sú 3: Severný Cyprus Čítajte Môj šofér Kamo rozpráva, aký je Karabach bohatý. Že je tu zlato. Veľa nerastného bohatstva. A skvelé kone. Obchod s koňmi podľa neho hýbe svetom a vynáša viac než obchod so zbraňami.
Lenže, keď sa pozriem okolo seba, nijaké bohatstvo nevidím. Stavby tu ľuďom doslova padajú na hlavu.
Paneláky ešte z éry Sovietskeho zväzu pripomínajú vylámané zuby: striedajú sa v nich obývané byty s neobývanými, obhorenými, bez okien a dverí. Z nich cez vojnu ušli ich azerbajdžanskí obyvatelia. Odvtedy sú prázdne.
