Konkurencia v oblasti architektúry a stavebníctva je silná, ale úmerne k tomu je veľký aj stavebný boom. Klienti sú však náročnejší ako kedysi. Chceli niečo pozit ívne, tak firmu pomenovali ako „áno“ po anglicky.
Tri písmená „s“ boli začiatočné písmená zakladateľov. Medzi nimi bol aj Juraj Skupil. „Boli sme krátko po vysokej škole a veľa vecí sme sa učili na vlastných chybách,“ začína rozprávanie spomienkou, ktorá je stará desať rokov.
Odvtedy už ubehlo veľa času, majú za sebou nespočetné množstvo projektov a chyby sa snažia nerobiť. Dnes je zloženie firmy iné ako na začiatku, ale to je len vývoj, ktorý sa nedá zastaviť. Ľudia sa hýbu rôznymi smermi.
Mužsko-ženský princíp
Zakladateľ J. Skupil sa dal nahovoriť kolegom, aby prizvali do firmy architektku Evu Bučekovú. „Vypomáhala nám na nejakých projektoch. Veľmi som si s ňou nerozumel. Postupom času však došlo k zhode názorov a naučili sme sa spolu vychádzať. Napokon sme sa dali dokopy ako pár a dnes sme už manželia,“ smeje sa a predstavuje odborníčku, ktorá sa okrem architektúry venuje realitám a vo firme hľadá pre ich projekty vhodné pozemky.
Medzitým sa spoznali s manželmi Petrom a Janou Velebovcami. „Na jednej chodbe v administratívnej budove sme mali ateliéry. Začali sme spolu viac komunikovať a napokon sme v jednej firme. Je asi dobré, že sme dva manželské páry. Mužsko-ženský princíp funguje dobre,“ zamýšľa sa J. Skupil.
Na poradách je vraj u nich veľa hádok o rôznych veciach. „Hádame sa práve preto, lebo máme rozdielne názory. Ak riešime projekt rodinného domu, tak to nie je len výplod jedného šialeného architekta alebo, naopak, len technika."
„Každý sme úplne iný, s iným zameraním, ale vedieme o tom debaty. Kolega Peter Veleba je viac technik, ja som viac architekt. Moja manželka má racionálne pohľady a zároveň sa zaoberá realitami, Petrova manželka zasa rieši inžinierske veci, vybavovanie povolení a úradné záležitosti. Benefit vidím v tom, že sa veľa rozprávame o projektoch,“ zdôrazňuje. Ich hádky musia byť konštruktívne, aby viedli k finálnym podobám riešení. Na konci musí byť spokojnosť klienta.
Stavby na kľúč
Nespočetné množstvo stavebných firiem na internete dnes ponúka svoje služby. Na stránkach majú katalógy domov, ktoré postavia na kľúč. Katalógové projekty sú cenovo výhodnejšie, no ich jediným ozajstným benefitom je, že ich máte rýchlo.
(zdroj: Vladimír Kampf)„Ak však tieto projekty potrebujete upravovať, dopracovať napríklad sadenie a podobne, cena sa začína približovať k individuálnym projektom,“ hovorí J. Skupil.
Architektonický ateliér, ktorý ponúka okrem projektov aj pozemok, zabezpečenie výstavby domu, návrhy a realizáciu interiérov a exteriérov, to je na slovenskom trhu stále niečo nové.
Aj keď takýchto firiem pribúda, deje sa tak veľmi pomaly. Profit zistil, že ide najmä o služby, ktoré sú určené bonitnejším klientom.
„U nás znamená stavba na kľúč toto: Klient povie, že má nejaké finančné prostriedky a chce od nás všetko – vybrať pozemok, vypracovať projekt od štúdie až po výmer, inžiniering a pomoc alebo komplexné zabezpečenie výstavby,“ vysvetľuje J. Skupil. Ich ateliér má už odskúšaných niekoľkých stavebných dodávateľov, ale to neznamená, že klient si nemôže vybrať svojho stavebníka.
Majú to v rukách
„Keď máme hotový projekt, ideme súťažiť. Máme síce aj svojho dodávateľa, ale vieme pomôcť aj stavebníkom, ktorých si vyberie klient. Máme vlastný stavebný dozor, ktorým je skúsený odborník. V ideálnom prípade klient na konci strihá pásku bez starostí."
„Úprimne priznávam, že sa to takto dokonale nedeje vždy, lebo občas sa niečo pokazí a treba to riešiť. Je len otázka času, kedy sa niečo skomplikuje, ale dôležitejšie je, čo s tým urobíte. Snažíme sa však zákazníka odbremeniť,“ opisuje bežné postupy vo firme J. Skupil.
Interiér je niečo iné, ten musia s klientom intenzívne odkomunikovať. „U nás to riešia najmä ženy, lebo veď ony majú cit pre detaily a farby,“ dodáva. Donedávna sa hovorilo „čo Slovák, to architekt“, ale to sa vlastne týkalo všetkého a súviselo to možno so socializmom. Nedalo sa nič zohnať a každý sa snažil všetko si spraviť sám.
(zdroj: Vladimír Kampf)„Ľudia si vymýšľali domy a stavali svojpomocne. Nová generácia je však iná. V súčasnosti sú ľudia, ktorí dobre zarábajú a uvedomujú si cenu svojho času a svoje limity. Uvedomujú si, že stavbu domu zvládnu lepšie odborníci. Nám sa tak otvárajú možnosti toho, čo všetko vieme zastrešiť. Má to pozitívnu aj negatívnu stránku. Pozitívna je, že to máme celé v rukách. Aj keď to má svoje úskalia, lebo keď sa niečo nevydarí stavebníkom, klient volá mne,“ hovorí J. Skupil.
Hoci nie je príjemné riešiť problémy, je lepšie, ak sa celý proces stavby rieši s ním. „Jeden styčný dôstojník pre celú stavbu,“ dodáva s úsmevom.
Pasívne budovy
V súčasnosti platia prísne normy, ako stavať domy. Musia ich dodržiavať všetci, inak by nedostali povolenia na stavbu.
„Zároveň je veľa informácií na internete, ľudia chodia na rôzne výstavy o bývaní a všeličo sa dozvedia. Dnes všetci o všetkom vedia. Stáva sa, že klienti prídu k nám, vychrlia na nás, čo všetko si prečítali. Potom povedia svoj rozpočet a zistia, že stavbu musia poňať inak. Pokiaľ hovoríme o pasívnom dome, zväčša do toho idú nadšenci, odborníci v tejto téme,“ hovorí architekt J. Skupil.
Dopĺňa, že pri takýchto stavbách sa väčšinou náklady nevrátia tak, ako si to ľudia predstavovali. „Iná návratnosť je napríklad v Rakúsku. Rakúšan má omnoho väčší príjem a vyššie, zároveň ľahšie dostupné štátne dotácie na rôzne technológie."
„Platí však, že čím väčší objekt s väčšími nákladmi na prevádzku, tým viac sa oplatí investovať do rôznych ‚nadštandardných‘ technológií. Pasívne domy skôr riešia bonitnejší ľudia, ktorí túžia po nadštandardnom bývaní. Poznám pár ľudí, často sú to najmä projektanti, ktorí si sami domy navrhli. Pasívny dom má veľký zmysel najmä tam, kde nie sú inžinierske siete. Ideálne je, ak máte ťažšie prístupný pozemok mimo dostupnej infraštruktúry zdedený po babičke a financie idú len na stavbu.“
Montované domy
Hoci mnohí stále veria iba tehlovým stavbám, montované domy si získavajú čoraz väčšiu popularitu. A podľa slov odborníkov, nie je to len o hľadaní lacných riešení. Drevodomy z OSB dosiek či oceľové konštrukcie obložené sadrovláknitými doskami si vyberú skôr ľudia, ktorí hľadajú dom za cenu bytu.
(zdroj: Vladimír Kampf)Alternatívou však môže byť aj panelový systém typu CLT (cross laminated timber) z masívnych drevených prvkov, čo je v súčasnosti najnovší trend vo vývoji stavebných materiálov na výstavbu drevostavieb.
„Vyznačuje sa vysokou pevnosťou, stabilitou a presným vyhotovením detailov. Ide o stavbu zo šesť až 16 centimetrov hrubých drevených panelov, z ktorých sa postaví hrubá stavba ani nie za týždeň. Potom príde na rad izolácia, okná atď. Nie je to lacné. My sme realizovali stavbu z tohto materiálu neďaleko Senca. Klienti chceli mať prírodný – drevený dom postavený za krátky čas.“
Podľa J. Skupila čoraz viac stúpa povedomie montovaných domov. „Trúfam si povedať, že sa to za chvíľu vyrovná aj s tehlou. Ale keby ste mali vedľa seba dva navlas rovnaké domy, podľa jedného projektu, jeden tehlový a druhý montovaný, tehlový predáte rýchlejšie,“ konštatuje.
Koľko stojí projekt
Ľudia, ktorí hľadajú kvalitu, majú zväčša na stavbu svojho domu väčší rozpočet. Kedysi vraj bolo bežné zavolať architektovi, že mám taký pozemok a chcem dom. Prioritne sa opýtal, koľko stojí projekt. To však architekti neradi počujú.
„Dnes vo väčšine prípadov je to tak, že klient zazvoní a povie, odporúčal mi vás môj známy, chcel by som od vás projekt. Veľa zákazníkov prichádza aj cez marketing, referenčnú webovú stránku, sociálne siete, ale robíme si aj PR cez časopisy o bývaní, kde prezentujeme svoje stavby.“
Cena projektu je vždy iná a nedá sa povedať hneď do prvého telefonátu. „My si neurčujeme cenu od štvorcového metra stavby, ale, samozrejme, vplýva na ňu aj veľkosť domu. Ďalej do toho vstupujú ďalšie veci, napríklad projektovanie inteligentných technológií. Cena sa odvíja aj od šírky nášho servisu. Dôležité je tiež, aby architekt zasadil tvar domu do prostredia,“ vysvetľuje J. Skupil.
Odborníci sa zhodujú, že budúcnosť je zrejme v inteligentnom bývaní, čo je dosť široký pojem. „Kedysi boli štandardom bežné zásuvky, potom prišiel boom inteligentnej elektroinštalácie, ktorá sa dá kúpiť v dobrej cenovej hladine,“ opisuje J. Skupil.
Podľa neho sú ľudia, ktorí to vyslovene chcú a majú to v sebe vyargumentované – rozumejú počítačom a vedia si všetko sami občas aj naprogramovať a nevedia si bez toho predstaviť život. Iní ľudia to doma síce majú, ale nevedia to používať, a zistili, že to k životu nepotrebujú. Ďalej sú ľudia, ktorí síce majú financie na drahšie pasívne domy, ale chcú žiť ekologicky a jednoduchšie a oni tieto technológie vôbec nechcú.
„Inteligentné technológie začínajú do architektúry silno prenikať a sú veľmi širokou témou. Preto je potrebné sa na úvod porozprávať s odborníkom o svojich predstavách a dať si celý systém ušiť na mieru. Platí teda, že ak aj niečo veľmi chcem, ale nebudem to používať, iba som vyhodil peniaze,“ dodáva.
Tvar a poloha
Ľudia dnes vyhľadávajú aj technológie ako rekuperácia či tepelné čerpadlá v nízkoenergetických stavbách. Podľa J. Skupila sa však omnoho viac nákladov na kúrenie alebo chladenie dá ušetriť napríklad samotným tvarom domu a jeho materiálovou skladbou.
„Je veľa aj historicky overených konceptov domov, ktoré v podstate nepotrebujú chladiť ani kúriť.“ J. Skupil prízvukuje, že Sokratov dom je vynález, ktorý dodnes perfektne funguje. Vychádza zo snahy riešiť dom tak, aby bola zabezpečená optimálna tepelná pohoda domu prostredníctvom jeho tvaru a orientácie na svetové strany.
„Stavali sme jeden dom, kde som bol pred výstavbou na pozemku asi šesťkrát. Pozeral som sa s kompasom, ako sa otáča slnko, kedy vychádza a zapadá. Pretože slnko svieti do domu v dobrom aj v zlom. Šilt na dome spôsobí, že vertikálne – letné slnečné lúče sa vám do domu nedostanú. Naopak, v zime, keď je potrebné slnečné lúče vpustiť do interiéru čo najviac, šilt ničomu nebráni. My sa snažíme, aby samotná poloha domu, jeho rozloženie miestností, tvar a podobne spolu ladili. Takto sa dá veľa ušetriť,“ dodáva.
