Divoký kapitalizmus mali v 19. storočí v zuboch nielen zdieraní robotníci, ale aj intelektuáli a utopisti. Jedným z nich bol nemecký filozof, ekonóm a novinár Karol Marx.
Tento intelektuál písal o triednom boji medzi vykorisťovanými robotníkmi a vlastníkmi kapitálu, veril v sociálnu revolúciu, komunizmus, beztriednu spoločnosť a škodlivosť súkromného vlastníctva.
Základné tézy, ktoré hlásal v novinách, zhrnul vo svojom knižnom diele Kapitál, ktorý prvý raz vyšiel v roku 1867, teda pred 150 rokmi.
Analýza kapitalizmu

K. Marx v Kapitáli urobil veľmi dobrú analýzu kapitalizmu, ale jeho rady, ako ho nahradiť, boli podľa jeho kritikov nešťastné.
Pokusy preniesť jeho teórie do praxe v Rusku a vo východnej Európe, na Kube, v Kolumbii či v Afrike zlyhali. Existujú však aj výnimky.
„V Izraeli vznikli ekonomické jednotky - kibuce. Experiment bol príkladom realizácie komunistických myšlienok v praxi,“ pripomína Vladimír Bačišin zo spoločnosti Comenius Analytica.
To, že sa jeho kniha Kapitál bude vo veľkom predávať v cárskom Rusku, Marx nepredpokladal, lebo tam nebol rozvinutý priemysel a robotnícka trieda. Nemecký filozof veril, že socialistická revolúcia sa udeje najskôr v Anglicku či v Nemecku, ktoré mali už vyspelú robotnícku triedu.
Presah diela
Za svojho života sa K. Marx víťazstva robotníckej triedy nedožil, i keď nejaké pokusy boli. V revolučnom roku 1848 takmer po celej Európe, ako aj v Parížskej komúne v roku 1871. Jeho myšlienky presakujú v myslení filozofov, ekonómov aj sociológov dodnes.