BRATISLAVA. Štát dostatočne nevyužíva kapacity svojich nehnuteľností a platí vysoké náklady na energie či strážne služby. Vyplýva to zo zistení projektu Transparentné a efektívne nakladanie so štátnymi nehnuteľnosťami, ktorý realizovali výskumníci Inštitútu SGI.
V hlavných administratívnych budovách troch skúmaných ministerstiev a to financií, hospodárstva a kultúry, pripadal na jeden kancelársky priestor priemerne jeden zamestnanec.
Rovnako sa ukázalo, že na jedného zamestnanca vychádzalo približne 20 štvorcových metrov čistej kancelárskej plochy. Vo Veľkej Británii je tento ukazovateľ pre zamestnancov štátnej správy na úrovni 10,4 štvorcových metrov.
Prenájom či odpredaj
"Aj analýza vypracovaná pre jedno zo slovenských ministerstiev pritom uvádza, že plocha pripadajúca na úradníkov by sa mala optimalizovať na úroveň 10 až 15 štvorcových metrov. Uvoľnené kapacity by sa potom mohli prenajímať alebo odpredať," tvrdí projektová manažérka a výskumníčka inštitútu Veronika Prachárová.
Problematickým je podľa nej aj nákup niektorých služieb súvisiacich so správou nehnuteľností, keď za energie či strážne služby platia skúmané rezorty oproti súkromnému sektoru niekedy dva až päťkrát viac.
Vysoké náklady na energie pritom môžu čiastočne súvisieť aj s nevyhovujúcim technickým stavom budov, v ktorých štátne orgány pracujú. Neraz ide o nehnuteľnosti staré niekoľko desiatok rokov so zastaranými rozvodmi a nezateplenou fasádou, vďaka čomu vznikajú veľké energetické straty.
Okrem iného výskumníci poukazujú na potrebu zlepšenia zberu a evidencie údajov, ktoré štát o nehnuteľnostiach má. Zo zverejňovaných informácií na portáli Centrálnej evidencie majetku, ktorú vypĺňajú jednotliví správcovia štátnych nehnuteľností, sa nedá dozvedieť nič o ukazovateľoch vyťaženosti priestorov zamestnancami či nákladoch na prevádzku budov.
Väčšia centralizácia
Jednou z možných ciest pre zlepšenie správy štátnych nehnuteľností je podľa výskumníkov väčšia centralizácia, ktorá by uľahčila nastavenie a sledovanie plošnej stratégie. Aj to bolo jedným zo záverov seminára konaného v pondelok pre zástupcov štátnej správy v Bratislave.
"Vzhľadom na obmedzený prístup k dátam, ktorému v tejto oblasti verejnosť a tretí sektor čelí, musia proaktívnu úlohu zohrať predovšetkým samotné štátne inštitúcie, ktoré ako jediné majú možnosť dať dokopy všetky potrebné informácie a pristúpiť k vytvoreniu jasného popisu toho, v akom stave sa štátne nehnuteľnosti a ich využívanie nachádzajú a ako by sme mohli súčasný stav zlepšiť. Veríme, že výstupy nášho výskumnému projektu otvoria diskusiu, na konci ktorej bude efektívnejšie vynakladanie verejných financií," uzatvára Ctibor Košťál, riaditeľ Inštitútu SGI.
Výskumný projekt Transparentné a efektívne nakladanie so štátnymi nehnuteľnosťami bol podporený Fondom pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis. Zber dát prebiehal v období marec - október 2017.
